Robíme čo musíme, k čomu pociťujeme nutkanie. To je väčšinou naša sloboda. Naša sloboda je chomút neznámeho pána, ktorému slúžime. Páni sú rôzni, je ich veľa druhov. Sem-tam niekto chce zo seba urobiť niečo, na čo nemá a iní sa mu smejú. Toto by bola sloboda ak by sa to dalo. Študovať by mali ísť zásadne hlúpi, a dobrí v matematike šup na dejiny a dengľaví šup ho športovať. Trocha drsné, nie?
Určite ste si všetci všimli, že život prináša problémy. Na chlieb treba makať, dom si treba postaviť, lekára zaplatiť, ak zmokneme sme mokrí a je nám zima, ak nás nechá žena sme z toho smutní. Teda väčšina.
Sú ale živočíchy, alebo určité etniká, ktorí sa problémom vyhýbajú tak, že dom nestavajú, ale žijú v nejakej diere, o zdravie sa nestarajú, jednoducho kašlú na smrť a na bolesť si zvykli. Manželku nemajú, alebo ich majú niekoľko, alebo patria ženy celému kmeňu. A najlepší spôsob ako nemať problémy z tohto hľadiska je vlastne ani nežiť.
Problémy sú na to, aby sme ich slobodne riešili, postavili sa oproti nim so svojou tvorivosťou. Na problémoch rastieme, vyvíjame, dosahujeme pevné Ja. Samozrejme ak ich prv prijmeme.
Každý deň sme postavení pred nejaký problém, už len preto, že prší, alebo je zima, či nás páli slnko, akú má náladu partner, akú šéf a či nezdražel benzín. A my buď reagujeme podľa mechanizmov v podvedomí, alebo sa slobodne rozhodneme pre tvorivý prístup. V zásade ale máme šancu reagovať slobodne, nikto nás nenúti konať tak, alebo tak ....
A v tomto tkvie jadro odpovede na otázku, že ako konať slobodne a správne a ako konať zmysluplne, teda ako vôbec v živote konať, čo robiť, čím naplniť svoj život.
Je mnoho návodov na šťastný život. Ale v skutočnosti každý je šťastný inak, lebo každý tu žije pre iný zmysel. Viktor Frankl napríklad hovorí, že neexistuje nejaký návod na šťastie ako sa o to Západ usiluje, ale šťastie je sprievodným javom naplnenia zmyslu. Svojho zmyslu, ale tento predsa len musí zapadať do Zmyslu Univerza. A tam miesta pre ego nie je, tam zákony knihy "Tajomstvo" neplatia.
Ja sa nepýtam, ako mám dosiahnuť svoje túžby. Skôr sa pýtam, že aké mám mať túžby. Že o niečo prídem? Prečo? Veď čo je naozaj moje? Kto to vie? Čosi som zdedil, čosi som sa naučil ... Čo je LEN moje? To je veľká otázka ....
Ako som už povedal, denne sa rozhodujeme pri prekážkach, pri otázkach, ktoré život prináša. Podľa čoho sa rozhodujeme? Podľa rôzneho. Máme riešenia naučené, potom tie nadbiehajúce našim sklonom a to aj zlým a potom sú aj riešenia, ktoré akoby vyplývali zo vzhľadu do univerzálnej morálky. A tie posledné riešenia budujú čosi nové aj v nás, aj vo svete ...
Sú ľudia, ktorí nechaj svet ako je, veď je to príroda, ona je mŕtva a čo už s ňou? Ale sú takí, ktorí sa rozhodli nejako mŕtve oživovať a živé zdokonaľovať. Sú ľudia, ktorí sa správajú na obraz zvera a ľudia, ktorí si zoberú zviera, aby ho zušľachtili a zároveň zušľachťujú aj zviera v sebe. Niekto obíde skalu ako ohyzdný útvar, iný z nej vyteše Dávida. Niekto radšej zostane v teple Afriky, iný sa vydá na sever a naučí sa vyrábať odev, a stavať nádherné obydlia. K tomu treba rozhodnutie a vnešený postoj.
Sloboda? Tá ma ženie k tomu, čo som nikdy nerobil. Je to niečo nové. A mala by tam byť a láska.
Áno, láska. Každý kameň v Chráme vesmíru sa dotýka toho vedľa neho. Navzájom si pomáhajú k súdržnosti, k existencii. Však už ani čas od priestoru neoddelíme.:-) A to sme aj my.
Každý človek je jedným kameňom, ale maltou zvanou láska je spojený s iným. Táto láska je prepožičaná z Celku, ktorý je Bohom. Je totálne božia, ale v každom z nás aj individuálna. A toto sa deje každý deň, minútu po minúte, že sa rozhodujeme, pre druh lásky. Tá môže byť aj padlá.
Čo teda v živote robiť? Ísť za tým, kam kážu zdedené vlastnosti a pudy? Čiastočne áno, ale musíme ich presvetliť, oživiť ich, pozdvihnúť. Narodili sme sa do problémov, ale našťastie tu máme svojho ducha a svoje Ja, ktorý tieto problémy, tieto skaly ktoré sa nám stavajú do cesty môže premeniť v nádherné sochy, alebo zámky.
Chceme byť úspešní tak, že prajeme len sebe a pracujeme len na seba. A pritom ak sme k ľuďom láskaví, ak sa zameriame na pomáhanie im, až vtedy skutočne začneme prosperovať aj my. V prvom rade emočne, v zmysle duševného zdravia, lebo bude naplnený náš smäd po zmysle a potom aj reálne. Veď každý poctivý podnikateľ zbohatol len tak, že dával ľuďom len to, čo oni chceli ....
Možno sme si v tom zhone života neuvedomili, že denne sa rozhodujeme slobodne a akosi sme tú slobodu zanedbali tým, že sme sa rozhodli pre niečo, čo nás nenapĺňa. Proste nás ktosi dostal a oklamal ...
A tak tým, ktorí hľadajú hlbšie by som ukázal cestu kríža, ktorého horizontálnym ramenom je láska a vertikálnym sloboda. Láska obsiahne všetko v horizontálnom zmysle, v zmysle rôznorodého života tu na zemi tak blízko seba. Sloboda je zas vec úrovne, závisí od stupňa na akom sme a pokúša a vyššie a vyššie...
Rozpažené ruky, ruky všeobjímajúce. A potom to vertikálne kontroluje, že ako kde a kto ...
A tak snažím sa zameriať svoju pozornosť na trápenia svojej rodiny a pokúšam sa hojiť. Pokiaľ to ide, týka sa to aj "cudzích". Ale myslím aj na svoje zlé vlastnosti, tie treba zničiť. Tie hlavne ničím láskou k iným. Teda aspoň mám takú snahu.:-)
