Je to len vtip, ale na každom vtipe je trocha pravdy; a určite ani dnes mnohí presne nevedia čo to vlastne v tej práci robia. Možno svoje pracovné zaradenie aj zvládajú, ale nie sú zasvätení do firemných plánov, nemajú vôbec vplyv na smerovanie výroby, na svoju mzdu, a pod.; jednoducho sú len drobnou nahraditeľnou súčiastkou v "mechanizme" výroby, sú len hračkou v rukách .... Koho? Hmm?
Ak by niekto čakal že sa budeme baviť o pravici, ľavici a vykorisťovaní, tak ho sklamem. Tento článok chce pojednávať len o práci ako tvorivej činnosti ktorá by mala človeka napĺňať.
Kedysi povedzme pred 500 rokmy bola práca, jej charakter, užšie spätá s ľudskou prirodzenosťou. Človek vyrábal predmety dennej spotreby preto lebo ich bolo treba; nešlo o špekulácie kde by výrobu regulovala situácia na trhu s virtuálnymi hodnotami, teda nejaký neviditeľný bôžik ku ktorému sa dnes "modlia" na burzách s cennými papiermi. Samozrejme že dávno bol život jednoduchší; dokonca len nedávno sa dal svojpomocne postaviť dom, a práve na to chcem poukázať že remeselník svoju prácu vykonával zvyčajne od návrhu výrobku až po záverečné úpravy sám. Vedel čo robí, vedel pre koho vyrába a výsledný produkt ho tešil určite viac ako povedzme jeden určitý úkon vo fabrike za pásom, alebo hoci aj nejaké obchodovanie kde díler často ani nevie čo predáva, alebo musí klamať aby niečo predal ...
Počul som o návrhu že by sa dalo odcudzenie človeka jeho práci ktoré si vyžaduje technický pokrok nahradiť jednoducho iným druhom účasti na výrobe. Jednoducho aby pracovník mal vo firme nejakú účasť, stal sa podielníkom a pod. a mohol spolurozhodovať. Zaváňa to družstevníctvom za socializmu? Myslím že je to jediná cesta von z pravicovo - ľavicových sporov a raz k tomu nevyhnutne dôjde.
Dnešný spôsob života a vzťah k práci človeka frustruje. Koho zaujíma samotná práca? Predsa o prácu nejde, ide o peniaze. Že áno páni lekári, učitelia, a všetci tí pre ktorých je práca takým utrpením, že tá odmena za ňu musí byť poriadna aby sa stala dosť veľkou náplasťou na ranu spôsobenú nevyhnutnosťou pracovať. Baví poslanca, politika jeho práca? Väčšinou podľa toho koľko to "koštuje".
Kapitalizmus, ten údajne "najsamlepšejší" možný systém údajne dokáže dokonale plniť potreby ľudí. Obávam sa však že si ten kapitalizmus plní len svoje vlastné potreby. Veď predsa v tejto našej trhovo - cirkusantskej dobe prv je tu návnada nového výrobku, až tak dopyt po ňom. Čo bolo prvé? Dopyt po mobile, alebo mobil? Keby nikto doteraz nevyrobil automobil, počítač, alebo čokoľvek iné, nie je po týchto veciach žiaden dopyt, lebo ich jednoducho nikto nepozná!
Veta že "trh plní potreby" je jednoducho lož. Trh si plní jedine svoje vlastné potreby, má v globále jediné smerovanie ktorým je honba za abstraktnou hodnotou ktorej symbolom sú peniaze. Je to jedno čo vyrobíš, ale ak je to v medziach či aj na hrane zákona, a dá sa to ľuďom nejako vnútiť a zarobí to, je to ONO! Hrdinami dneška nie sú tí ktorí tvoria pre iných a tešia sa z toho. Hrdinami dneška sú "mágovia" ktorí majú nos na to kde čo investovať nie preto lebo svet to potrebuje, ale aby získali čím väčšie množstvo "papierikov" ktoré len symbolizujú cenu práce a tovaru. Teda cieľom nie je v skutočnosti tovar, ale len jeho symbol. To mi pripomína až ducharinu ... Človek by neveril ako títo "materialisti" sa dokážu hnať za úplne nemateriálnou vecou a získať, pričom ľudia vytvárajúci skutočné hodnoty strácajú.
Naša práca už dávno nie je v našich rukách. Dnes si tu, a zajtra tam, podľa toho aký finančný zisk práve zavetria finanční mágovia a kam investujú. Už dávno nepracujeme preto že nás práca napĺňa a ani sa to nedá. Pre trh musíš byť flexibilný, musíš vyhovieť finančným mágom a im podriadeným, stáva sa z teba jednoducho prostitútka práce ktorá ide s tým kto dá viac a na polohách vôbec nezáleží ...
Človek dnes žije skutočný a tvorivý život mimo práce na svojej záhradke, chate, pri koníčkoch, na dovolenke ktorú tak očakáva, ale po nej znova ide do tej mizérie aby nadával na nízky plat, platil kvantum liekov na choroby zo stresu a nenaplnenia života v ktorom práca predsa len zaberie väčšiu jeho časť. A to je predsa zlé, to je nenormálne!
Kto už pri výbere školy nerozmýšľa o povolaní ktoré by prinieslo čím väčší plat? Je to síce v rozpore s realitou lebo po skončení školy môže byť realita iná, ale chcem poukázať na zlý motív. Ak teda na svojich miestach nie sú ľudia, ktorých povolanie baví a lepšie by "slúžili" iným, ale ich motívom sú len peniaze, prečo sa ešte čudujeme že v spoločnosti to vyzerá ako vyzerá? Nikto sa dnes nehanbí vyjsť s farbou von že je finančne motivovaný, ale kto sa nehanbí priznať že ho práca baví aj keď zarába málo? Kedysi dávno som robil ja sám prácu ktorá ma bavila, ale keďže mi dávali málo, klamal som známym o svojom plate aby si neťukali na čelo že prečo tam ešte zostávam! Hanbil som sa za to že mám svoju prácu rád aj keď mi málo platia.
Kiežby sa práci prinavrátila jej dôstojnosť a zmysel ktorý by napĺňal každého človeka k jeho spokojnosti. Kiežby každý vedel čo robí a nebol len nástrojom cudzích záujmov. Kiežby vzťah človeka k človeku nebol len na báze vzájomného zneužívania sa, ale spolupráce. No toto všetko pôjde len za predpokladu, ak zrušíme uctievanie "Boha peňazí" a namiesto toho sa zameriame na reálne hodnoty.
