Bohyňa Lada

Bohyňa vyžarujúca rezonanciu, ktorú by sme mohli zobraziť aj zvukom "La" a ktorú nazývali Lada, sa rozhodla dať svoju, svoju osobitosť do jazyka ľudí, aby takto spätne na nich pôsobila.

Ako by sme mohli charakterizovať Ladu? Ide o bohyňu harmónie, teda niečo ako Venuša?

Budeme sa baviť aj o Ra, pretože R, je akoby pritvrdené L, ľudia ktorí ráčkujú zostali na rôznom stupni medzi L a R a tieto hlásky. L a R pochádzajú s podobného zdroja a pri zámene jednej hlásky za druhú dostávame iný význam slova a často akoby v posune toho pôvodného. Lev-rev, ryť-li(a)ť, ležať-rezať, lízať-rezať, lada-rada ....

Zaujímavé by bolo pozrieť si, čo na písmeno L, na jeho symboliku hovorí židovská kabala. Písmeno L, nazývajú lamed
ל
Lamed podľa kabaly nesie signatúru Váh, teda Venuše. Tu spomeniem, ľadviny ako venušanský orgán.
Podľa Achaba Haidlera tvar písmena Lamed pochádza z bodca na dobytok. Ide tam o poháňanie, ale aj škrabanie opuchov po bodnutí hmyzom, či o čistenie, zoškrabovanie výkalov. No a tak je to nižšia forma výrazu pre učenie sa. Lamed sa ozýva sa v slovách spojených s výukou - Talmud, melamet - učiteľ, talmíd - žiak.
Pri tomto symbole lamed, ktoré hovorí o učení, by som pripomenul, že v hebrejčine výraz pre poznanie a milovanie (čo je forma lásky) je jeden a ten istý.

Samotné označenie písmena L, slovom Lamed má vystihnúť symboliku, vyžarovanie L, a to znamená: "Srdce rozumie múdrosti" Hebrejsky - lev mejin dajat. Takže hebrejčina má písmeno L v slove srdce. My ho tam nemáme, ani povedzme anglosaské jazyky, zrejme v určitom období, kedy Indoeurópania sa vyžívali v bojoch, srdce skôr bolo výrazom hnevu, tvrdosti - Hearth - hard, srdce - srd ....

Keďže hore naznačujem prepojenie L s R, nie je aspoň náznak tohoto v kabale? Nuž je to tam. Chasidi, presnejšie Ba´al Šem Tov vysvetľuje R, teda Reš ako Lamed, na ktorom stojí waw. Lamed je vo vzťahu k učeniu vežou chystajúcou sa vzlietnuť.

Poďme k hebrejskému R, čiže Reš.ר
Znak pre reš vznikol odobratím dolného brvna od písmena Bet. ב
Bet znázorňuje dole človeka ako kráča životom a hore Boha, ktorý paralelne ide svojou cestou a hľadá človeka, pokúša sa o spojenie. Ak pri Reš to spodné brvno chýba, je tam už len to spojenie s Bohom, Reš znázorňuje vyšší zmysel, sebarealizáciu a všetko čo nás akoby odťahuje od zeme a takto smerujeme k Duchu. Nastáva tvorba, umenie, zmysel pre krásu. Takto to vykladá Achab Haidler.

Tak a teraz sa pozrime ako sa La (Ra), alebo Lada, teda La, ktora je tu, vložila do jazyka a hneď si zoberieme slovenčinu.

Lada, jej vláda radí, rodí. Jej ruch určuje sluch, a tak človek ju poslúcha, preto je jej sluha. Z la, je slovo a tak človek. No len od rúk, je otrok. Láka ruku rovný lov, lovný rev. Pravý? v tom istom tele ako ľavý.

Ladnosť, radosť, pôjde k rá a sa tvarí tvorbou krása. Hore sú pravdy holé, ich veľ(i)ká hora. Ona parí varí a hore sa valí.

Vo mne je ra ako miera, a la, ako milá. Leje sa a hreje, ako riava hravá. Raz chladný ľad, inokedy máš rád.