Bohyňa vyžarujúca rezonanciu, ktorú by sme mohli zobraziť aj zvukom "La" a ktorú nazývali Lada, sa rozhodla dať svoju, svoju osobitosť do jazyka ľudí, aby takto spätne na nich pôsobila.
Ako by sme mohli charakterizovať Ladu? Ide o bohyňu harmónie, teda niečo ako Venuša?
Budeme sa baviť aj o Ra, pretože R, je akoby pritvrdené L, ľudia ktorí ráčkujú zostali na rôznom stupni medzi L a R a tieto hlásky. L a R pochádzajú s podobného zdroja a pri zámene jednej hlásky za druhú dostávame iný význam slova a často akoby v posune toho pôvodného. Lev-rev, ryť-li(a)ť, ležať-rezať, lízať-rezať, lada-rada ....
Zaujímavé by bolo pozrieť si, čo na písmeno L, na jeho symboliku hovorí židovská kabala. Písmeno L, nazývajú lamed
ל
Lamed podľa kabaly nesie signatúru Váh, teda Venuše. Tu spomeniem, ľadviny ako venušanský orgán.
Podľa Achaba Haidlera tvar písmena Lamed pochádza z bodca na dobytok. Ide tam o poháňanie, ale aj škrabanie opuchov po bodnutí hmyzom, či o čistenie, zoškrabovanie výkalov. No a tak je to nižšia forma výrazu pre učenie sa. Lamed sa ozýva sa v slovách spojených s výukou - Talmud, melamet - učiteľ, talmíd - žiak.
Pri tomto symbole lamed, ktoré hovorí o učení, by som pripomenul, že v hebrejčine výraz pre poznanie a milovanie (čo je forma lásky) je jeden a ten istý.
Samotné označenie písmena L, slovom Lamed má vystihnúť symboliku, vyžarovanie L, a to znamená: "Srdce rozumie múdrosti" Hebrejsky - lev mejin dajat. Takže hebrejčina má písmeno L v slove srdce. My ho tam nemáme, ani povedzme anglosaské jazyky, zrejme v určitom období, kedy Indoeurópania sa vyžívali v bojoch, srdce skôr bolo výrazom hnevu, tvrdosti - Hearth - hard, srdce - srd ....
Keďže hore naznačujem prepojenie L s R, nie je aspoň náznak tohoto v kabale? Nuž je to tam. Chasidi, presnejšie Ba´al Šem Tov vysvetľuje R, teda Reš ako Lamed, na ktorom stojí waw. Lamed je vo vzťahu k učeniu vežou chystajúcou sa vzlietnuť.
Poďme k hebrejskému R, čiže Reš.ר
Znak pre reš vznikol odobratím dolného brvna od písmena Bet. ב
Bet znázorňuje dole človeka ako kráča životom a hore Boha, ktorý paralelne ide svojou cestou a hľadá človeka, pokúša sa o spojenie. Ak pri Reš to spodné brvno chýba, je tam už len to spojenie s Bohom, Reš znázorňuje vyšší zmysel, sebarealizáciu a všetko čo nás akoby odťahuje od zeme a takto smerujeme k Duchu. Nastáva tvorba, umenie, zmysel pre krásu. Takto to vykladá Achab Haidler.
Tak a teraz sa pozrime ako sa La (Ra), alebo Lada, teda La, ktora je tu, vložila do jazyka a hneď si zoberieme slovenčinu.
Lada, jej vláda radí, rodí. Jej ruch určuje sluch, a tak človek ju poslúcha, preto je jej sluha. Z la, je slovo a tak človek. No len od rúk, je otrok. Láka ruku rovný lov, lovný rev. Pravý? v tom istom tele ako ľavý.
Ladnosť, radosť, pôjde k rá a sa tvarí tvorbou krása. Hore sú pravdy holé, ich veľ(i)ká hora. Ona parí varí a hore sa valí.
Vo mne je ra ako miera, a la, ako milá. Leje sa a hreje, ako riava hravá. Raz chladný ľad, inokedy máš rád.
Bohyňa Lada
Lamed podľa kabaly nesie signatúru Váh, teda Venuše. Tu spomeniem, ľadviny ako venušanský orgán. Podľa Achaba Haidlera tvar písmena Lamed pochádza z bodca na dobytok. Ide tam o poháňanie, ale aj škrabanie opuchov po bodnutí hmyzom,