Bomba nevybuchla

Detstvo je nádherné. Vtedy svet je ako snívaný sen v ktorom je napodiv všetko živšie, všetkých šesť zmyslov je aktívnejších. Ako deti sme videli tak dobre, že sme videli aj to, čo neexistuje. Dnes máme zrak o hodne slabší ... Zato sme však opatrnejší, dnes radšej neveríme ani vlastným očiam.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Kúpali sme sa v slnku a vode bystro plynúcej Torysy. Na brehu sa vynímal kopec naplaveného štrku na ktorý každý beťárisko musí vyliezť a tak som vyliezol aj ja. Kamienky som mal vtedy rád, rád som si ich obzeral.

No ten kus železa musí ísť preč ... Pozriem sa bližšie a až mi moje chlapčenské srdce od radosti podskočilo. Ja som našiel bombu! To budú chlapci vyvaľovať okále ak im ju ukážem!

Aj keď to bol len delostrelecký granát, nie bomba, ako tie čo pršia z lietadiel vo vojnových filmoch, páčila sa mi. Zaoblené ladné krivky sa od trocha poškodenej, asi umelohmotnej čiernej špičky zbiehali k štíhlemu drieku, ktorý sa končil nádhernou "vrtuľkou", podobnou aké mávajú rakety. Bola oblepená pieskom a štrkom, a tak sa hodilo tú krásku vyčistiť. Skúsil som hádzanie o zem. No trocha ich tých kamienkov povolilo.
Ale však čo, prekvapím deda aj so špinavou. No nemohol som svoj úžasný objav držať dhšie v tajnosti, ale nechcel som ani vykrikovať "našiel som bombúúú.". Nie, ja mám rád prekvapenia a vlastnú aktivitu ...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Delostrelecký granát bolo treba zniesť z kopy štrku dole. Keďže bol pre mňa trocha ťažký, zvolil som techniku nadvihnutia asi po kolená a následného odhodenia smerom dole. Stačilo trikrát a bomba bola dole. Tam na kameni sedí dedo. Zdvihol som bombu ešte raz a so zvolaním "dedóóó, mám bombúúú", som mu ten granát hodil k nohám.

"Nechaj to, rýchlo preč ...."

No komu sa chcelo ísť od vody a slnka celkom preč? Boli sme tam širšia rodina ktorá sa zíde tak 2x do roka. A keďže sa vtedy o bezpečnosť na verejnosti starala Verejná bezpečnosť, predchodca dnešnej Polície, ktosí ich zavolal.

Prašnou poľnou cestou sa prískokom približuje Lada vo vatikánskych farbách. Bombu im odovzdal ujo Stano v modrej sieťovke. A tak sa môj delostrelecký granát stal pasažierom na zadnom sedadle a nepripútaný. Lada skackala naspäť k mestečku plnému kupujúcich a zabávajúcich sa ľudí. Jarmok. Keď bola Verejná bezpečnosť tak ďaleko, že bolo vidno už len kúdol prachu, ujo Stano poznamenal: "ta i vy sce sebe všimli že mali vypité?" Jarmok, veselica v malom mestečku a dlhá, dlhá služba ... Bomba nevybuchla.

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Radko Mačuha

Radko Mačuha

225 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

766 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu