Človek má v sebe akúsi univerzálnu podstatu a v stredovekých univerzitách sa nikdy nevyučoval len jeden smer, ale vyučovali sa také predmety, o ktorých sa predpokladalo že sú základnými kameňmi vedenia, ktoré by z človeka malo urobiť učenca. V stredovekých univerzitách učili sedem slobodných umení. Gramatiku, rétoriku, dialektiku, aritmetiku, geometriu, astronómiu, hudbu. Jedno bez druhého nemohlo byť, človek proste nebol učenec ak sa vybral len jedným smerom. Podobne uvažoval aj J. A. Komenský a tak vznilo jeho dielo "Pansofia", kde vykresľuje univerzitu budúcnosti ktorá obsiahne ľudské poznanie v celku, v Jednote.
Keď sa pozrieme na géniov ľudstva, vidíme že nikdy nešlo o jednostrannú osobnosť. Einstein hral na husle, a je tu predpoklad že ak by tento talent nemal a nerozvíjal ho v tom že sa učil hrať na husle, možno by nikdy nevypracoval teóriu relativity. Podobne možno prekvapuje že veľký básnik Novalis bol aj matematik, že Goethe popri poézií a politike sa zaoberal vážne prírodovedou. Leonardo da Vinci je tiež dobrým príkladom všestrannosti a jeho súčastníci rovnako. Za čias Leonarda sa vlastne ani umenie neoddeľovalo od vedy a preto maliar a sochár Michelangelo Buenarotti sa zúčastnil aj výstavby chrámu sv. Petra, a Rafael Santi rovnako.
Filozof Katolíckej cirkvi Tomáš Akvinský bol podobne presvedčený o jednote vied o matérií s filozofiu a s náboženstvom. Dnes sa teológia prísne oddeľuje od modernej vedy a od filozofie, ale u sv. Tomáša, jediného uznaného učiteľa cirkvi, to tak nebolo.
Dnes napriek tomu, že človek podľa výskumov materialistickej vedy speje k univerzálnosti ako indivíduum, čo vždy tvrdili aj duchovné vedy a to vlastne všetky, dnes sa preferuje špecializácia. Navzdory humanizmu ktorý tak hlasno propagujú takmer všetky smery myslenia, realita je taká že školy a prax sú antihumanistické svojím zamerom urobiť z človeka úzko špecializovanú bytosť, aby z nej egoisti vyťažili maximum pre svoj biznis.
Efektivitu špecializácie sme prv spoznali skrz vylepšenie vojenských technológií. Bojovník s lukom na chrbte, mečom za pásom na koni ustupuje lučištníkom, pešiakom, kavalérií, neskôr sú tu delostrelci, mariňáci, tankisti, paragáni .... atď ... Pre vojnu má špecializácia spolu s mechanizáciou obrovský prínos. Neskôr, alebo aj súbežne sa vojenské technológie spolu s hierarchizáciou preniesli do výrobnej sféry, do konkurenčného boja firiem. Dnes aj keď v čase mieru, mávame na pracovisku uniformy a často doslova vojenské predpisy. Za Stalinizmu sa taká absencia v práci rovnala takmer dezercii, sabotáži. Dnes sú len také soft varianty starých vojnových pravidiel a môžu vás za to "len" vyhodiť z práce.
Človek by mal byť všestrannou harmonickou osobnosťou a keď vidím tie uniformy a gumovanie mozgov pre sebecký účel tzv. podnikateľa, je mi smutno z toho ako sa degraduje človečenstvo vo svojej podstate. Mládež si takmer vôbec nevyberá školu v ktorej by si rozvinula svoje vrodené sklony, ale idú len jediným smerom a to tým odkiať ide závan prísľubu dobrého zárobku, dobrého spoločenského postavenia. Rodič radí aby dieťa išlo za lekára, lebo lekárom dávajú "do vrecka", za kontrolóra, lebo ten berie úplatky, alebo na informatiku lebo dnes idú počítače. Ale za učiteľa nechoď, lebo tí nezarobia ...
Dnešná veda prišla na starodávnu pravdu že výuka hry na nejaký hudobný nástroj podporuje matematické schopnosti. Je to prirodzené, lebo rovnováha v mozgových hemisférach je žiadúca pre kreativitu, ale aj pre schopnosť učiť sa novým veciam. No na druhej strane možnosť zarobiť zo svojej jednostrannosti a často doslova úchylky priťahuje viac, ako budovanie človečenstva v sebe.
Pokrok ide od špecializácie k univerzálnosti a ak sú dnes trenice, nervozita medzi ľuďi a aj vojny, je to z tohto boja starého s novým, z napätia medzi ustupujúcim starým a s nastupujúcim novým. Svet islamu ktorý vytvára hranicu medzi pohlaviami a vyhraňuje sa v extréme proti pôvodnej univerzálnosti pravého Kresťanstva sa zmieta v poslednom kŕči a pred svojou smrťou ešte zvádza posledé boje. No rovnako je to z každou cirkvou zahľadenou do seba a do čias kedy sme ešte žili v kastách, v špecializácií.
Model duchovného života kedy laik slepo poslúcha kňaza pomaly ustupuje ako prežitok a dostáva sa do popredia už aj duchovnými odpozorovaná a z časti aj prijímaná "duchovnosť z dola". Dnes už totiž človek často nepotrebuje sprostredkovateľa medzi sebou a Bohom, ale jeho individualita je schopná komunikovať s Bohom priamo. A tento trend sa bude vzmáhať vždy viac a viac.
Kňaz sa špecializuje na duchovno, laik sa špecializuje na svoju profesiu a v minulosti mu bolo aj zakázané zaoberať sa duchovnom viac, ako to bolo dovolené. Veď preto kedysi bežný človek nemohol vlastniť Bibliu. Tento stav by poniektorí udržiavali dodnes. Mnohí sa pohoršujú nad svetským zameraním kňazov rovnako ako nebyť kňazom a zaoberať sa duchovnom. Človek čítajúci si písmo ktorý nie je kňaz je často medzi ľuďmi čudák a ak by verejne vyslovil svoje názory, je aj okríknutý, lebo nemá školy, lebo nie je kňaz, lebo nemá na svoje názory právo dané "zhora."
Deti by sa mali čím dlhšie ponechať nešpecializované, čím dlhšie by sa mali učiť mnohostrannosti. Nejde o to vyrábať vojakov - špecialistov pre vojnu firiem, pre vojnu o "chlieb". Vývoj smeruje úplne k niečomu inému. Myšlienka že školy by sa mali špecializovať pre trh je len teóriou, lebo dnes si vyžaduje trh to, zajtra to bude hento, teda nikdy sa táto myšlienka akokoľvek by sa zdala byť logickou nikdy naplno nevyužije v praxi. A prax je taká že spoločnosť je taká akí sme my. Trh si žiada len to, čo si žiadame my ľudia so svojou morálnou, alebo ešte len zvieracou podstatou ...
