Dnes len tak nemôžte prehodiť cez plot debnu súčiastok, lebo buď sú ploty príliš vysoké, alebo strážca so psom a ďalekohľadom sonduje pri veľmi dobrom osvetlení aj v noci. Aj ťažko niečo prenesiete cez vrátnicu - všetky veci vonku z vrecák a detektor už hladí telo.
Hovorím o tom tak, akoby sa tu kradlo ostošesť, ale preboha, len to nie ... Najprv v našom podniku ktorí viedli Nemci nebola žiadna strážna služba. Po miznutí pracovných pomôcok z admistratívy si strážcov už zohnali. A šacovali aj robotníkov, a dôkladne ... Možno mali príčinu, osobne viem len o jednom majstrovi, ktorý čosi vynášal, ale dosť bolo ohovárania, sústredim sa na moju osobu ...
Tak ma pozvali raz do vnútra na prehliadku. Bol myslím Január, mal som oblečený hrubý sveter. Detektor zapípal len pri zipse, inak nič. Esbeeskár sa skúmavo pozrel na mňa, oči mu sĺzli k oblasti brucha. "A tu máte čo?" Zavetril úlovok, možno som zlodej, niečo mám omotané okolo drieku, mám tam niečo skryté, vynášam japonskému majiteľovi jeho majetok a tak budem musieť spáchať harakiri ....
Esbeéskar si robil svoju prácu dôkladne a túžil po odmene. Načapal zamestnanca pri tom, ako vynáša z firmy materiál, doma ho skompletuje a do roka má na dvore BMW. Nikdy! A tak esbeeskár ukazuje prstom do oblasti môjho brucha a mne to došlo ... Nadvihol som si sveter, aby videl, že pod svetrom je len košeľa a tá rysuje nič iné, ako len pupok muža, ktorý nešportuje. Nuž ale pravdu povediac, nemám veľké brucho, len také - bruško a jeho veľkosť možno bije do očí pre moju dlhú a chudú postavu. Tlstého by sa nepýtal, mňa ale - "a to je čo?".
Jeho prst ukazujúci na moje brucho sa mi stal menentom, že treba na sebe pracovať. Nemal som tam kradnutý materiál, len azda dôsledok svojho mlstného jazýčka. Ďakujem ti, esbéeskar ....
