reklama

Duch reči slovanskej

Hovorí sa, že Duch národa sa prejavuje v jeho reči. Najskôr tomu človek uverí, ak si uvedomí, ako je reč každého z nás iná podľa temperamentu, dosiahnutého vzdelania a podľa momentálneho psychického a fyzického stavu. "Vtáka poznáš po perí a človeka po reči". Podľa reči sa poznáme a podľa nej sa chceme spoznať ešte viac a tak si ideme napr. sadnúť a pokecať si. Mladí ľudia, ktorí si padli do oka si dohovárajú schôdzky na ktorých sa prv "oťukávajú" konverzáciou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Každý to vie, že naša reč čo-to o nás odhalí a tak je vlastne často šatom našej duše a obliekame sa do nej podľa prostredia a príležitosti.

Reč národa odhaľuje jeho charakter presne tak ako by to bolo v inom pomere u každého jednotlivca. Niekto je zaťažený na racionalitu a tak sa vyjadruje stručne rázne, iný racionalista obávajúci sa nejasností slová zvýrazňuje tak, až vnímame závan agresivity, hĺbavý melancholik spevavo zaťahuje slabiky, dikcia reči vášnivo zaľúbeného sa zmieta v rytme tanga ...

Čo znamenajú medzi mnohými rečami sveta jazyky slovanské? Akého ducha, aký temperament chce vyjadriť napr. Slovenčina?

Francúzštinou, alebo románskymi jazykmi sa dobre vyjadrujú pocity vášnivej lásky, alebo prosto len vášne, energie.
Germán je presný, analyzuje, má rád systém vo veciach a pri absencii citu to môže prerásť do agresie a tak nemčinu v umení dnes využívajú na vyjadrenie sily, disciplíny, a až agresie, ako napr. to robí hudobná formácia Ramstein a mnohé iné, hlavne v prúde dark wave, industrial, cyber, techno a rôznych iných, kde sa nemčina k témam pretechnizovaného sveta, agresie z dezilúzií a témam smrti dobre hodí.

O angličtine si myslím ani bližšie netreba hovoriť, že prečo sa stala práve teraz v čase rozmachu konzumu, ale tiež vedy a techniky (slúžiacej tomu konzumu) v podstate svetovým jazykom.

Čo by sa dalo povedať o slovenčine?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Emil Páleš vo svojej knihe "Angelológia dejín 2" sa snaží vysvetliť vznik praslovančiny síce kurióznym spôsobom, kde poukazuje na archetypálnu entitu, ktorá vplývala na duše Indoeurópanov žijúcich v lesoch medzi Slovenskom, Ukrajinou a Poľskom, ale to, že tento archetyp má za niečo, čo poznáme pod pojmom Venuša ako bohyňa Lásky, tomu by sa aj veriť dalo.

Čo to mohol byť za cit, ktorý vytvoril rody v gramatike slovanských jazykov? Iste, aj v V španielčine a taliančine sa mužský a ženský rod rozlišujú koncovkami "o" a "a", tam to medzi pohlaviami tiež iskrí, ale u Slovanov ako vieme je to ešte zložitejšie, koncovky sa skloňujú, atď... Dnes je to gramatické rozlišovanie rodov aj na príťaž, čomu príkladom je prekloňovanie priezvísk, ktoré v anglosaských krajinách vedie k nedorozumeniam. Jednoducho Slovanský duch si všíma čo je ženské a čo mužské, a na to má aj hlbší dôvod. Mužské a ženské pohlavie je len vonkajším úkazom javov zo sveta ducha. Tak napríklad naše slovo "deva" má niečo s indickým "déva", čo je božská bytosť, niečo ako anjel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samohláska je spevavá, vyjadruje duševnosť a duchovnosť, spoluhláska zas vyjadruje skôr už veci zhmotnené, pevné. Samohlaska je ako duch a spoluhláska telo. Preto aj ženský rod v slovanských jazykoch sa končí na samohlásku a mužský, až na nejaké výnimky sa končí spoluhláskou. V semitských jazykoch pôvodne ani samohlásky nepíšu, písmo chápu ako niečo hmotné, teda prirodzene zviditeľňovali len spoluhlásky, samohláska sa mala domyslieť v duchu.

Slovanské jazyky sú mäkké, majú mnoho mäkkých hlások a tiež spevavo dlhých. Tento úkaz vidno aj v iných rečiach smerom na východ, ale tie nie sú Indoeurópske a ja by som chcel zostať pri svojej analýze v Európe.
S takou rečou sa nemôže zrodiť národ, ktorý by rozkazoval iným národom. Rusi majú takmer celý slovník vojenských výrazov z nemčiny, lebo vyjadrovať niektoré rozkazy v slovanskom jazyku by bolo skôr smiešne, ako hodné poslúchania.

Slovanské jazyky sú citového charakteru, dobre sa nimi vyjadrujú pocity, city lásky, ale aj spiritualita. Dôkazom toho je to, že Západní umelci ak chcú vyjadriť niečo citové a spirituálne, použijú niečo slovanské. Tak speváčka austrálskej hudobnej formácie "Dead Can Dance", ktorá sa radí k spirituálnym žanrom, keď improvizuje svojím "anjelským" štýlom spevu, vychádza jej niečo, čo pripomína melodikou i slovom slovanský štýl. A podobné je to aj v ostaných ich piesňach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ešte jeden príklad u talianskeho speváka Adriana Celentana ktorú spieva s Nadou Maladima. V piesni "Il figlio del dolore" zaznie úryvok z Bulharskej piesne "Brala moma ruža cvete"

Aj melancholický Depeche Mode má svoj slovanský nádych v niektorých piesňach, presnejšie ruskú melodiku niekde cítiť. Skladateľ a textár skupiny Martin Gore sa kdesi za mlada vyjadril, že sex je preňho náboženstvom a tí, ktorí poznajú bytosť Venuše, dobre vedia, že má aj svoju depresívnu tvár, a až samovražedné úmysly, ak láska nie je naplnená. Preto sa zrejme skupina Depeche Mode, presnejšie ich štýl svojho času dobre Rusom napodobňoval. Samozrejme u nich to dostalo morálny spád. Aj keď začiatky boli jasné ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekto namietne, že akáže Venuša, aká že láska ovplyvnila vývoj slovanských rečí, keď sa Slovania vždy drobili, bojovali medzi sebou. Ale nehovorí sa, že láska má blízko k nenávisti? Kto lásku nezušľachťuje a nepozdvihne ju do vyšších polôh ducha, ten upadne narcisizmu a opantá ho nepriateľstvo k domnelým nepriateľom. Preto najviac u slovanov vystupuje nacionalizmus ako niečo deštruktívne. Ja viem, Hitler .... Ale nenazývali ho Rakúšania svojho času "... ten český desiatnik?":-) To nebol čistý nacionalizmus, ale vôľa schopného národa k moci, padlá forma tejto vôle ....

Je veľmi pravdepodobné, že kým vznikala praslovančina, indoeurópska skupina ľudí, u ktorých sa tak dialo musela uctievať Bohyňu a to takú, akú poznáme pod menom Venuša, alebo u germánov je to Freya. Tento kult neskôr mohol prejsť do kultov Matky zeme ktorý sa v Rusku ozýva dodnes a úcta k akémusi archetypu ženstva je viditeľná u všetkých Slovanov. U nás napríklad je patrónkou Slovenska Panna Mária.

V Rusku ten kto obrába zem, pôvodne Matku zem, ten je "kresťanin" - roľník. To slovo je synonymom slova kresťan, čo nie je určite náhoda. A u Rusov je úcta k ženskej stránke božstva (Matka Božia, Sofia) zvlášť výrazná, čoho dôkazom je bohatá ikonografia a časté používanie ikon Matky Božej dokonca aj za Stalina za vojny.
Národný strom Ruska - breza bol už Grékmi uctievaný ako strom zasvätený Afrodite, bolo tak aj u Germánov, kde to bol Freyin strom a možno si to už mnohí všimli, že osídlenie Rusínov na Slovensku sa poväčšine kryje s výskytom briez.

Bohyne s atribútmi ako Venuša vplývajú na krásu, farebnosť, vzbudzujú city lásky, oddanosti, zbožnej úcty, inšpirujú umelcov. Kto bol na Ukrajine vie, ako sa tam ženy nadmieru maľujú, aké to tam majú radi všetko pestrými ornamentami pomaľované. A v Rusku podobne. Ešte matka Andyho Warhola v Mikovej maľovala ornamenty na rodnú drevenicu. A kto videl obrazy ukrajinských maliarov a aj Warholove sieťotlače, najmä portrétov, ten tuší spoločný zdroj týchto radosť zo života vzbudzujúcich farieb. A to aj napriek tomu, že Warhol išiel na umenie špekulatívne a filozoficky, lebo aj americký duch ho inšpiroval. Chcel zarobiť čím viac, s čím menej námahy. Podarilo sa, a to v slovanskom štýle a s filozofiou priam zen-budhizmu.

V germánsko-anglosaských jazykoch sú pojmy pre slobodu, voľnosť a pod. odvodené z bohyne Freye. Dokonca aj u nás sa Freya ako tá, ktorá dáva lásku (slobodu) ozýva v slove "frajeri" v zmysle milenci. A to tiež patrí k Venuši. Láska, ktorá spája, ale aj rozdeľuje a vyvoláva svár. Ono je to totiž tá podoba lásky v našom obmedzenom svete dosť skreslená, lebo kto miluje jedno, nenávidí druhé a preto národ pod vplyvom takejto bytosti je roztrieštený na množstvo skupín, ktoré sa medzi sebou bijú a aj na množstvo sebcov - jednotlivcov.

Vyjadrením extrémnej slobody je pojem "anarchia" a v Rusku sa narodilo veľa filozofov anarchie a na Ukrajine dokonca na krátku dobu existovala anarchistická republika. Jej zakladateľ Nestor Machno si nechal narásť dlhé vlasy ako správny syn bohyne Venuše a zlé jazyky tvrdia, že vraj veľmi rád popíjal. Údajne sa spíjal ako nejaký umelec. Synovia Venuše majú k pijatike a k drogám blízko.

Celý Depeche Mode chlastal, Gahan to dopracoval až ku kokaínu a ku klinickej smrti. Na Machnových čiernych práporoch vialo: "Sloboda, alebo smrť ... " Tiež Goreho záľuba v ženských šatách a vôbec jeho snaha o ženský výzor je veľavravná. Človek sa obyčajne (ak nechce klamať) oblieka tak, aby vyjadril svoje vnútro, chce vonkajškom čosi symbolizovať. Aká bytosť prehovára/la k duši Martina Goreho?

Že vraj Slovania veľa pijú, tí východní. Prečo? Je to z frustrácie, z nenaplnenia cieľov, ktoré by mal človek narodený v slovanskom svete naplniť. Podobne je to aj s alkoholizmom a narkomániou u umelcov. Droga nahrádza to, čo by malo vyplývať s reálneho stretnutia s Venušou. Povedané inak: "narkománia nahrádza duchovnú extázu." Umelec cíti v podvedomí vedenie k citom lásky, harmónie a tieto city by mal reálne uplatniť vo svojom živote, a aj v tvorbe. A tak každý vo svojej úrovni hľadá spôsob uplatnenia tohto hlasu Venuše. Ak ale niekomu vadí ten "pohanský názov", pokojne tento princíp Božstva môžme nazývať aj Matkou Božou. V cítení je to to isté a Boh už v citoch rozozná kam boli mierené ... Ak ste ateista, berte to ako archetyp v zmysle Junga.

Venuša chce teda uplatniť v umelcovi svoje princípy. Ale čo je dnes umenie? Je hlavne biznis a podriadenie sa niečomu inému ako je naozajstné poslanie umenia zušľachťovať dušu. A tak taký spevák spieva, alebo skupina hrá nie to, čo by malo byť všeobecne prospešné, ale len chce zarobiť. Potom prichádza frustrácia, pocity nenaplnenosti, ktorú mal priniesť a nesebecký kontakt s Venušou. A potom prídu Jacksonovia, Amy Winehousové a iní ....

Padne námietka, že aj anglosasi pijú, ale z časti to majú pod kontrolou. U Slovana je kontrola problém. Preto napríklad isté firmy aj napriek menším výdavkom veľmi za východné hranice nejdú, lebo vedia aký je tam nespoľahlivý personál. Neprísť do práce pre takéto "nepriaznivé okolnosti"včera nadobudnuté sa už ani na Slovensku neodpúšťa.

Slovania pijú, Rusi pijú, lebo si nenašli vzťah k Duchu národa, ktorý sa k nim prihovára už len v ich reči. A rezonacia zvuku je silná, o tom vie dobre mantrajóga. Čo ti je dané, a nevyužiješ to, to padá dole a pôsobí negatívne. Solženicyn mal pravdu ako tvrdil na sklonku svojho života, že je chyba ak sa Rusko opičí po Západe. Platí to aj pre Slovensko.

Slovania sú predurčení na iný spôsob života ako Anglosasi. Tým nenegujem ich prínos, ktorým je veda a technika a rozvoj individuality, len dopĺňam. Možno by sa niektorí chceli svojmu predurčeniu brániť tým, že odídu žiť na Západ. Prosím. Ale potom nech znášajú dôsledky z tej viny, že neboli zodpovední k svojej Zemi, kde sa narodili. Veď prídu sem iní.

To, že nepočúvame Ducha národa, to je prvotný problém Slovenska a vôbec Slovanov. Napríklad v Rusku majú problém so samovraždami mladistvých. To je temná stránka Venuše - samovražda z nenaplnenej lásky. Preto len v Rusku sa dá natočiť unikátna komédia - o samovrahoch.

Ak chce národ napredovať, resp. ak chce určitá skupina ľudí so spoločne zdieľaným osudom napredovať, musí vychádzať prv zo seba samého, musí sa poznať. Potom je tu nejaký spoločný cieľ, nejaké aspoň približné poukázanie na vyššie hodnoty ako ten bežný boj o prežite tela. Nie je ťažké tomu porozumieť, veď svojich bôžikov majú už aj libertariáni:-)

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu