Duch Vianoc, kde si?

Utekajú roky tomu, kto si zarába na chlieb tvrdo v pote tváre. Tie roky ujdú ako listovanie si v starom časopise keď nový ešte nevyšiel, alebo na nový prosto nemáme. Chceme opäť prežívať staré radosti, ale to je často len ako pohľad na pradávnu fotku ktorá  matne pripomína časy minulé  ....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Niekedy sú chvíľky kedy čas postojí, alebo my by sme chceli aby tak bolo. Sviatky a oslavy. Väčšina z nás nežije od výplaty do výplaty, ale aj od sviatku k sviatku. Hovoríme si že "už si odpočiniem, idú sviatky". A po rokoch a skúsenostiach si vzdychneme: " Tak si zas neoddýchnem?":-) No nech ich zrušia, sladkasté citičky sú len pre deti a slabochov! A mne tak chýba to vojenské nasadnie a "bič" šéfa ...

Odnaučili sme sa oddychovať a oslavovať. Nie, nemyslím vôbec na hektolitre alkoholu a bujarú zábavu, ani na oddych a zotavenie za peniaze. Myslím to, že keď sme sa ako deti tešili na Vianoce a nebol v tom len televízor, lebo predsa ten sme si mohli užiť viac v lete. Darčeky? Na narodeniny a za vysvedčenie to bolo lepšie ...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže majú Vianoce svoj pôvod v náboženskom kulte (nechám teraz bokom o aké kulty ide), určite závan starých mystérií ucítime aj dnes. Smrť starého a zrod nového, narodenie Mesiáša či Slnka, to chce oslavu. Kontinuita Vianoc pokračovala aj za bojovníkov proti náboženstvám - komunistom. A dnes ak tí ktorým kresťanstvo doslova prekáža a sviatky by zrušili aj všetky, dodržiavajú tradície a takisto si berú dovolenky na oddych.

Mesiáš sa mal údajne narodiť v najtemnejšom dni v roku. Samozrejme polnoc 25. decembra je len symbolický dátum, zimný slnovrat tohto roku je už 22. decembra, ale idea o zrodení Boha v najtemnejšom dni roka je viditeľná.

SkryťVypnúť reklamu

A takto sa najtemnejší deň v roku stáva aj dňom zrodu Svetla. Ateisti to komentujú akože v tieto dni keď je tma najväčšia má človek čas na filozofovanie.:-) Ale myslím že to skôr patrilo minulosti, dnes máme elektrinu. Ale predsa .... A kto má námietky že na južnej pologuli je to naopak, nech nezabúda na to že kde sa Ježiš narodil a potom aj ktoré národy ako prvé kresťanstvo prijali.

Čo má spoločné sneh a jedlička so Svetlom Krista? Ak vidíme že kultúra Európy sa stala teraz pre svet svetlom, tak sa už nečudujeme. Ešte aj Kórejčania vztýčujú také obrovské oceľové jedličky. A sneh, to je taký paradox - je biely ako svetlo a chladný ako smrť .

SkryťVypnúť reklamu

Hľadám ducha Vianoc. Nejestvuje? Ak je duch prosperity, duch HDP a DPH, ak sú tu duchovia práce ktorí sľubujú zisk, prečo by tento duch Vianoc nemohol byť? Nevidno po ňom výsledky? A po ostaných vidno? V každom prípade národy ktoré medzi prvými prijali Krista, dnes udávajú svetu tón ... Aj keď už zabudli a žijú len zo zotrvačnosti kresťanstva ...

Ľudia sú aj z Vianoc nervózni. Musia mať niekde rybu a inde fazuľu a zemiaky do šalátu musia byť špeciálne. Stromček a darčeky. Manželské hádky pre presolenú kapustnicu a zhorené koláče prídu rovnako ako vodiči na seba už teraz nadávajú pri kolíziách pri nákupných centrách. Vianoce proste musia byť a musia byť tip-top.

SkryťVypnúť reklamu

Koniec roka je inak zvláštny čas. Ľudia a firmy bilancujú, každý pustí často aj posledné peniaze. Aj keď práve teraz chce mať každý pokoj, hlavne robotníci ho nemajú, lebo ten chce ešte vymeniť okná, iný prerobiť jadro, ďalší zatepľuje .... Práca ako hocikedy v roku? Asi nie, lebo v štátnom "biznise" si pozývajú rockové hviezdy a organizujú koncoročné "posedenia". Nakoniec aj v súkromnom je to tak, ale už za vlastné ....

Tak veru, k Ježiškovi nám to akosi najviac páli, snažíme sa dokončiť to, čo sme celý rok zanedbávali, aby v Štedrý deň sme mali veci na poriadku asi tak ako pred smrťou. Čisto, pekne, spravodlivo a chutne .... Áno, želáme si "Šťastné a veselé" a možno že mohí z nás to myslia aj úprimne. Akosi sa v nás čosi pohne a pokazí a zlomí a zcitlivie .... : "Želám šťastné a veselé ...." A myslím to vážne a doriti mám Vás rád! Ako to? Akože to? Ja naháňač komfortu pre svoj život ktorý vyznáva egoizmus ako náboženstvo som sa stal citlivkou a želám "Všetko naj?" Do čerta s Vianocami .....

Pred chvíľou mi manželka povedala: "teším sa na Štedrý deň". Až som sa strhol, lebo netuší o čom píšem. Teší sa, lebo ako pracovníčka obchodného reťazca má nárok byť so svojou rodinou a to je teraz vzácne, "zlaté vajcia" treba zbierať práve teraz.

Duch Vianoc, kde si? Unikáš mi v potrebe nevyhnutností a zvykov. A ja viem že ťa nemusím vnímať len v tento čas, hoci teraz si mi najbližší. Si jasom mysle v temnote. Ale nie ten ligotavý jas ktorý oslepuje, nie si plným svetlom dňa. Keď život sa rozhodol stiahnuť sa z javiska vesmírnej hry, vystúpilo Svetlo aby sa v smrti naučilo žiť. Toto Svetlo učí nás ako prežiť v umierajúcej prírode a vlastne v mŕtvej hmote.

Odkiaľsi z vnútra Existencie sála to teplo čo vanie aj z tvojích rúk a tela. Tam von do mrazu a snehu. My sme teplom mysle ovládli chlad. A naše srdcia ho porazili celkom. Aby sme prežili. Človek si uvedomuje teplo len ak vie čo je chlad. Uvedomujeme si Božské len ak vieme čo je klesnúť do hmoty a to sme my! A tak ako láska nie je vášnivé blúznenie, ale jemné odovzdanie sa, tak aj Vianoce nie sú pozostatkom inštinktu po obdarovaní, ale skôr intímným hľadaním spojenia s niečim vyšším.

DECEMBROVÁ

Život zamrzol

ajhľa, život!

konečne ťa vidím

Pre tento pohľad

si sa mi za obeť dal

Keď vonku mrzne

keď život leží zmordovaný

oblečený v rubáš

farby posmrtného svetla ...

Teraz, teraz!

azda i myšlienky mi trocha postoja

zjasnia sa

tak ako sa zjasnil môj dych

Azda si sadnem

za okrúhly stôl svojej mysle

a začnem s myšlienkami

duševné hody

Sneh veští jasné sny

jasné ako slnko uprostred noci

keď hviezdy padajú mi do tváre

Teraz ma však šteklia

a chcem

aby ich bolo viac a viac

Keď niekto umrie

hovoria, čo po ňom zostalo

a uprostred tejto mrazivej smrti

sme zostali my, živí

uprostred mrazu mi žiari zo srdca leto

uprostred čiernej noci

žiarivé slnko...

Len dopovedz, že je to nemožné

lebo nemožné sa deje

a dieťa sa práve rodí

uprostred snehu

a zmrznutých snov

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,091 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu