Konzervatívec hľadí do minulosti na pravzory, presnejšie ak zostane skromnejší, riadi sa zásadami ktoré sa osvedčili stáročiami. Hľadá nemenný poriadok, a ten je samozrejme nejakým starým zákonom, alebo môže pochádzať aj z prítomnosti, ale musí byť vedecký a opečiatkovaný ako trvalý a nemenný.
Konzervatívec naslúcha niečomu mimo neho, nejaký vyšší princíp, autoritu, niečo čo je viac ako on. A potom jeho poriadok je hierarchizovaný.
Liberál zas dôveruje sebe, cíti, že intuitívne pozná zákon v sebe a voľne užíva dary prírody podľa svojho uváženia. Kým konzervatívec sa nevzdiali od svojich vzorov, od svojho zákona, liberál má odvahu odtrhnúť sa od tohto poriadku a vytvárať čosi nové, kombinovať známe veci novým spôsobom a objavovať nové. Neuznáva vonkajšie autority, spolieha sa na svoj rozum.
Nuž ale nebol by liberál, keby nebol konzervatívec.
Svet stojí na zákonoch. Zákonoch prírody, zákonoch ak chcete Božích. Ľudia minulosti pozorovali hviezdy, prírodu, vyvodzovali z nej rôzne cykly a iné zákony a to považovali ze nemenné. Snažili sa dostať úplne až k zdroju života, odhaliť ho. Ak spoznali nejaký princíp, vyhlásili ho za zákon. Podobne aj dnešné veda robí v zásade to isté, aj keď jej uľahčili cestu liberáli. Veda je konzervatívna a voľnomyšlienkári obyčajne aj končili v pasci zle pochopených ideí, ktoré povýšili na zákon. Napr. Darwinové objavy skostnateli v ideológii komunizmu, ale aj fašizmu.
Takže svet stojí na zákonoch, ktoré odhaľujeme, odvodzujeme z prírody zákony pre seba, a to dávame do konzervatívnej podoby. Neskôr sa tieto zákony v nás zvnútorňujú, vplyv dejinných udalostí zanechá vo vnútri ľudí stopu, rozvíja sa teda mozog, inteligencia, duch mohutnie ....
A tu liberál nájde svoje vnútro, ktoré pocíti ako slobodné a schopné samostatnej tvorivosti. Nájde to, lebo to vytvoril konzervativizmus prírody a jeho predkov. Nuž ale tak je očarený týmto novým svetom v sebe, že zabúda na príčinu, prečo vznikol, odrhne sa od neho a nazve sa Liberálom.
Liberál korení v konzervativizme, bez neho by vyschla všetka jeho tvorivosť, bez vonkajších impulzov, ktoré ho pestujú, udržiavajú jeho rast by nevznikol. A teraz je samostatný.
No platí to aj naopak. Spoločnosť sa riadi istými zákonmi, ktoré skostnatejú, a príde doba, kedy už budú zastaralé, ale nebude vôľa ich vylepšiť. Preto príde impulz liberalizmu, zrúca starý systém a postaví nový. No zas sa sám v sebe premení na konzervatívny. To je neustály kolobeh. Každý z týchto dvoch princípov prejde do extrému a vymení ho jeho opak, premení sa sám na svoj opak. A toto vidíme v politike často.
Svet teda potrebuje "obe krídla aby letel vták". Aj liberalizmus, aj konzervativizmus naraz. A ono to naraz aj je, treba si to všímať.
Tieňom konzervativizmu je to, že sa môže stať retardačným a tieňom liberalizmu, že sa v extréme stáva samoúčelnou ľubovôľou, nezmyselným napĺňaním slobody bez nejakého obsahu.
Podľa mňa slobodné konanie, je konaním z lásky. Ale čo je láska? To nám pomôže spoznať len presné poznanie. To je konzervativizmus. Ale dnes je taký problém, že napríklad striedanie partnerov sa pokladá za slobodu. Lenže to je naopak konzervativizmus prírody, ktorý pudí páriť sa krížom-krážom pre kvalitnejśie potomstvo. Tak takéto nezmysly vznikajú, ak sa liberalizmus odrhol od duchovna, lebo úplná sloboda je možná len v duchu, v duchovnom zmysle.
Problém liberalizmu a konzervativizmu sa dá prirovnať aj k dospievaniu a dospelosti. Rodič dieťa živí, vychováva a stará sa oň úplne konzervatívne. Málokto si dovolí priestor na experimenty. Strava musí byť adekvátna, všetko presne odmerané a ak nevieme ako, pýtame sa po internete ako to presne je, v tom sa málokto spoľahne na svoju kreativitu.
Príde puberta a často predčasné hranie sa na dospelého. Toto robia často mnohí liberáli. Nemajú predpoklady na slobodu, ale by ju radi činili. Alebo puberta ukazuje zároveň riziko prehnaného liberalizmu.
Pubertiak dospeje a snáď nájde v sebe predpoklady na samostatný život, teraz už naozaj liberálny. Ale kto ho vytvoril? Kto sa oň pričinil? No predsa konzervativizmus rodičov, škôl a pod ....
Takže z uvedeného vyplýva, že konzervatívci a liberáli zbytočne proti sebe bojujú, lebo nikdy nikto nevyhrá a ak niekto na nejaký čas áno, bude to a je to katastrofa pre spoločnosť.
Konzervativizmus a liberalizmus vyjadrujú jeden veľkolepý proces, ktorým je vznik a vývoj človeka k samostanosti. Človek bol stvorený a je tvorený princípmi mimo neho (ak si nenamýšľame, že sami sme bohovia už od začiatku), čo je konzervativizmus a bude dotvorený ako samostatná bytosť, ak pridá ruku k dielu ako spolutvorca. To je liberalizmus. Zničíte jedno, zničíte aj druhé.
