Britské impérium v roku 1920. Hŕstka Európanov postupne dostáva svet pod svoju ekonomickú i kultúrnu správu.
Na začiatku 18. stor. malo Anglicko niečo málo cez 5 miliónov obyvateľov, na začiatku 19. stor. niečo cez 8 miliónov a v čase ktorý znázorňuje mapa hore, malo Anglicko cez 35 miliónov. Je jasné, že počty tvorila veľká miera imigrantov.
Početnejšie Rusko, alebo Čína, ktorá už dávno pred Angličanmi poznala moreplavbu i kompas, ďalekohľad a pušný prach sa nestala "pánom sveta" a ak dnes sa už čosi o jej vplyve hovorí, je to len pre vplyv západných technológií.
V čom spočíva úspech sprvu tak malého národa? Samozrejme, že v tom boli technológie, priemyselná revolúcia, ale prečo práve tam? To musí mať hlbší dôvod, ako len ten, že došlo k priemyselnej revolúcii.
Všimnime si, že prvý parlament, ako čiastočnú demokraciu pozná Západná kultúra a oficiálne sa uvádza Island - Althing. Rôzne variácie parlamentu môžme nájsť aj iných Germánov. A v Anglicku ako vieme Magna Charta v roku 1215 začala proces, ktorý vyústil neskôr do vždy väčšiemu uvoľňovaniu slobôd u indivídua.
Viacerí, najmä z východných kultúr sa zhodnú v tom, že my na Západe sme egoisti. Áno, a preto sa tu uchytilo kresťanstvo, ktoré si vyžaduje osobný prístup k Božskému ako to Ježiś ukázal. Ježiš poukazuje na osobné rozhodnutie a "prikazuje" modliť sa sám vo svojom príbytku. Ak mnohí teraz poukážu aj na opak, na stádovitosť, je to predsa len zotrvačnosťou pohanských kultov.
A tak mixom Západného individualizmu s kresťanstvom vznikli nové požiadavky pre život. Západný človek prejavil svoju aktivitu v hmote, bádavosť, prejavil objaviteľského ducha, činorodosť, vynaliezavosť, podnikavosť .....
Tajomstvo sily Európy spočíva v účinnej organizácii moderného štátu, založeného na individuálnej iniciatíve, slobode a zodpovednosti jednotlivca. (Emil Páleš, časopis Sophia 17)
Je to tak, že totalita je ťažkopádna. Polovica, alebo aj menej ľudí pracuje a zvyšok ich stráži. Vlastná iniciatíva je zbytočná, hlas otroka nemá váhu. Ale ak sa uvoľnia tieto pomery, a človek sa stane slobodným, tak povedzme bude aj bojovať vo vojne aktívnejšie, lebo vie prečo, bude vynaliezať, podnikať ... A to je príčina úspechu anglosasov.
No poďme do hĺby veci. Nie je to vôbec tak, že ak dáme hocikomu slobodu, bude tvorivý. K tomu aby demokracia fungovala, potrebujeme aj zodpovedného človeka, sebauvedomeného.
E. Páleš: Demokracia nevzniká formálnym prijatím zákonov a inštitúcií - ale len dozretím obyvateľstva na určitý stupeň vedomia, ktorý je predpokladom toho, aby dokázali tieto demokratické inštitúcie skutočne využívať.
Západná civilizácia je nositeľom Duše vedomej, učí svet sebavedomiu v zmysle poznania svojej úlohy minimálne v hmotnom svete a patrí k tomu neodlučne aj zodpovednosť.
Ak sa pozrieme do minulosti, zas len hŕstka ľudí sa gúľala z kopca vývoja a nabaľovala na seba iných. Indovia, Egypťania, Gréci, Rimania .... Všetky predošlé kultúry niečo dali svetu a tak ani tá anglosasko-germánska tu nebude večne.
Učme sa Slovania žiť vedome v tomto svete, ale k tej uvedomelosti a individualizmu určite patrí aj pocit, ktorý je nad hmotou a vníma napríklad Ducha národa. Pravé uvedomenie práve takto začína, iné je len hranie sa na niečo. Ale nakoniec sa aj tak všetko zlé obráti na dobré a tak napríklad útlak Indov Britmi vyústil do národného sebauvedomenia.
Tak môže mať malý, sprvu bezvýznamný národ nejaký vplyv? Môže a Angličania nie sú jediní, veď Alexander z maličkej Macedónie dobyl vtedy poznateľný svet. Ide, to len o to, či bojujeme s Duchom času, alebo proti nemu a aj o to, či bojujeme s Duchom národa, alebo proti nemu. A aj o to, či vieme, čo bude zajtra ....
