Najlepší priateľ obesenca

Prvýkrat keď som ho videl, bol to prosto len maliar, ktorý maľuje úžasné impresionistické krajinky. Sako mal vtedy takej farby, aké bolo jeho pochopenie zelene v prírode. Zelená bola málokedy zelená a tá na saku bola z čiernej, žltej a snáď aj červenú to videlo. Mladý muž románskeho typu s dlho nestrihanou temnou, kučeravou záhradou na hlave hľadel pichľavým pohľadom a jeho pery ako veľké červené nadýchané periny chceli čosi niekomu vždy sľubovať. Teda hlavne ženám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Bol to elegán v tých časoch skorej slobody, ktorú sme dostali. A on ju využíval naplno. Postupne. Krajinky ustúpili abstrakcii, psychedelickému sneniu, roztopaši. Klasické maliarske postupy nahradil materiál z núdze. Možno len na plech nešťal, resp. ho nevystavil.

Nemal školu na maľovanie, bol to vyučený cukrár. Neznášal filozofiu, lebo si asi myslel, že je to niečo pevne dané. A predsa sa raz k jednej filozofickej myšlienke ktorú som vyriekol, vyjadril: "to je lepšie ako sex ..." Neuznával a neriadil sa žiadnymi umeleckými školami, mal svoju intuíciu. A vyhrával všetky výtvarné súťaže.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vlastne sa už stal miestnou legendou za života. Nie len obrazmi. Mnohí ho ani nepoznali ako maliara, len prosto ako Wasca. Toho Casanovu, ktorý obťažuje po baroch frajerky prítomných mužov. Toho, ktorý mal zákaz vstupu do niektorých krčiem (sezónne). Bol to človek, ktorý zapálil sviečku svojho života z obidvoch koncov, chcel si užívať a na dôsledky nedbal.

Wasco chcel vyzliecť skutočnosť do naha, ale v skutočnosti to nikdy neurobil ani on sám, lebo prirodzenosť je už raz taká. Pri vode na Šírave ešte naňho kričali: " zhoď ten sveter ...." Tak bol chlpatý. Nie si nahý, aj keď si nahý .... Chcel možno napodobniť hipies, ale nešlo to ....

SkryťVypnúť reklamu

Fialová ... tú dávame tam, kde cítime nejaké pomädzie, hranicu ... Jasné, nemáme pádne argumenty, tak nech pomôže poukaz na hlbočiny ducha. Spomínam si na jeho fialovú. Je to farba rúcha kňaza na pohreboch. A tá hnedá, v ktorej vidno aj žltú .... Zem, ktorá nesie v sebe posolstvo večnosti - Slnka. Čierna bola toho všetkého rámcom. Podobne ako v onú jeseň, keď sa vznášal mestom s piatimi metrami čierneho plátna na pleciach a ťahal to po zemi ....

Hnedá ... V blate ho raz dokopali policajti. Nemali nič, len si mohli kopnúť. Umelec - dobrá hračka.

Červená .... Wasco bol dobrý priateľ obesenca z predošlého príbehu. Obaja milovali umenie a aj ostatné záležitosti Venuše. Jeden z nich umenie viac robil, druhý ho viac sponzoroval. Červená vo Wascových obrazoch akoby len vyznačovala, zvýrazňovala, alebo to boli strechy domov. Nie, Wasco sa nezabil, on len opitý cestou z krčmy spadol a rozbil si hlavu tak, že vykrvácal. Pár mesiacov po smrti priateľa.

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
INEKO

INEKO

117 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,076 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

91 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu