S človekom sú problémy. Deti neposlúchajú, treba sa im venovať. Vychováte ich a oni vás opustia. Ale pes za žrádlo vás bude milovať do smrti. Vás, alebo to žrádlo? Hmm? Rafinovaná láska. Pes si zamiluje každého kto mu dá nažrať, aj Hitlera milovali jeho psy, oni mu určite odpustili aj koncentráky. Psy odpúšťajú, psy sú verné ... Nespasia nás psy?
Načo mi je pes? Na ťuťuľu muťuľu? A na ženu nemám čas .... Som rád, že nepatrím k tej svorke chudákov, ktorí nerozvíjajú ľudskosť, ale sa ponižujú k psom.
Je piatok ktorý dáva krídla, a tak ich roztváram. Konečne "padla" a tak si doma sedím samozrejme pred tým, pred čím sedím teraz, keď píšem tieto psie riadky.
Virtuálne lietanie sa konalo kým vysmiata manželka nevtrhla do spálne a s hlasom výhercov v lotérii mi nevyspievala, že "Jožo, máme doma šteniatko!!!"
Domáce násilie nie je v móde, krasoreč o škodlivom vplyve lásky k zvieratám som si nepripravil. Čo teraz? Zmohol som sa však na vetu "buď ja, alebo pes" a to zopakovanú v niekoľkých tóninách. Začal som v durovej stupnici nejaké fortesimo a skončil kdesi v mole. Dverami som ani netrieskal, suseda potom je zvedavá ....
Baliť kufre nebalím, len som povedal, že prídem po nich večer. Kam ale ísť? Do rodičov ako týraná nevesta? Na pivo ako za starých čias? Skúsil som dať sa do poriadku v nejakom pajzli. Ale preboha, to toľko stojí desiatka? Toľko miniem aby som sa zresetoval? A akosi to nie je ono ... aha, už nefajčím. Nie je to o tom, ako kedysi, kedy som pri pive a cigaretke riešil vážne problémy. Nikotín sústredí myšlienky, pivo ich umocňuje ....
A keď pivo stálo menej a krčmy boli natrieskané a vy ste sa mohli s problémami zdvôveriť vedľa klegovi a spoločne si poplakať. V tej krčme však len s takmer zabudnutým šarmom odháňala muchy staršia barmanka, ktorej dvoril jeden jediný štamgast. Tu sa veru neopijem a nezabudnem ....
A čo porábajú rodičia? Žeby jedna kávička na práve zdvihnutý tlak bodla?
Tí mi zdvihli tlak aj bez kávy, tak kam? Nuž každá krava vie, kde je jej bránička, aj keď nepozná adresu. Pre antisexistov pripúšťam, že aj býk ... Ešte chvíľu som trénoval strohé pohyby a chladný odstup, prísny výraz tváre a pod. A hodilo sa mi to, lebo keď mi padol zrak na to čierne šteňa s hlavou pritlačenou o dlážku a ušami ako plachty lode v bezvetrí, hlásila sa kríza, srdce mi akosi na zlomok sekundy zmäklo ...
"Ten pes bude v kuchyni kde je a neopováži sa ísť do spálne"! Ráno manželky nikde, ale vrátila sa. Bola venčiť.
Mať v byte psa a nemať s ním nič sa nedá. Nezabijem ho predsa. A tak som s ním bol aj vonku, však ho žena v pondelok aj tak vráti. A je tu internet, ktorý mi pomôže nájsť dôvody, že prečo nie psa a prečo nie Cane corso.
Fotky a videa ma šokovali. Odvšadiaľ sa valili obrovské beštie s ušami ako rohy Satana, zubami ako tigre, ktorých vo vetre vlajúce jazyky akoby šepkali - chcem ťa roztrhať-!!! Tak pozri moja Alenka aká beštia vyrastie z toho malého!!!
"Ale veď nevidíš, aké su tie psy zlaté?" - Zahlaholila žena. Pozrel som sa do zrkadla. Tak takto vníma moja žena krásu? Mám ja vari črty Satana?
"To sa nebojíš, že ťa to zabije?" - skúsil som sa pýtať.
Večer prišiel s kňučaním do spálne, spí tam doteraz ....
Tak dobre, moja milá, máme v byte zabijaka, je v záujme mojej vlastnej bezpečnosti, aby som ho vychoval!
A tak ho vychovávam. Vychovám a rozmýšľam, k čomu je to dobré. Ledva seba uživíme a ešte psa? Nuž zrejme život nie je asi len podvojné účtovníctvo - koľko dám, toľko beriem a nič viac. Zvýšili nám nájom a platy išli dole a potom ten pes. Len Boh vie, k čomu mi ho treba ... Inak volá sa Quirino. A mám ho rád. Možno preto, lebo ho ľutujem, že je chudák len ten pes bez vôle a slobody .....
Quirino
