Aj my v živote zažívame šoky, náhle zvraty a pýtame sa či sa to muselo na nás zosypať všetko naraz. Ale ako vidíme, smrť hoci môže byť „sladká“, vždy je to len smrť, Koniec ...
Človek keď starne, akoby sa „presýpal“ na onen svet. Ako ubúda z jeho tela, tak jeho duša sa akoby vysúvala v ústrety svetu Ducha. Ale často to tak nevnímame, naopak, vnímame koniec tohto života ako ostrý meč, ktorý nás oddelí od tohto sveta. Žiaden prechod, žiadna brána, ktorú by videli i pozostalí aby videli kam ich milovaný kráča a už sa oň viac nebáli ... Možno ten prechod aj je a aj brána jestvuje, len my to nevnímame a nevieme prečo. Vari toto je to vyhnanie z Raja a trest za hriech Evy a Adama? Výsledkom dedičného hriechu je vlastne smrť. A smrť, to je vlastne len symbol, hranica ktorá nás delí od nášho ďalšieho života. Prečo ten úder? Prečo ten trest?
Hovorí sa že časť anjelov piatej hierarchie sa vzbúrila proti Bohu. Sú to anjeli Marsu. V čom pozostávala ich vzbura.? Ak sa pozriem na svet, môžem dedukovať z čoho a pritom nemusím byť vôbec jasnovidný.
Ak mám v sebe silu k budovaniu, k tvorbe, a zároveň je vo mne poznanie kto naozaj som, tak túto silu použijem k všeobecnému blahu. Ale môže sa stať že sa akoby zamilujem do vlastných schopností, že začnem tvoriť len pre tvorbu samú, ale čo je horšie, len pre seba, len preto, aby vzrastalo moje ego. Takto sa podobne stáva z anjela Marsu ktorý pudí k aktivite, padlý anjel nivočenia. Nivočenia, pretože jeho schopnosti ak sú oddelené od Božej Jednoty, sú neprirodzené. Podobne neprirodzené ako náhle úmrtie, náhly úraz, náhla choroba, atď.
Ale predsa je Boh tak múdry že ak tento čin padlých anjelov zahrnie do svojej dobroty a vývoj človeka aj keď skomplikuje, tak je tu niekedy Satan aj „nápomocný.“ Napríklad Ježiša pokúša Satan a takto sa tento Ježiš vlastne upevňuje vo svojom poslaní. Zlo je tu napokon na to, aby sme sa na ňom cvičili a posilnili, podobne ako keď cvičíme s činkami aby nám narástli svaly.
Oddeľovať sa od Celku, od Boha ktorý je vo všetkom a všade je teda jednou z vlastností Satana. Analytická myseľ pracuje podobne, a Satan je vlastne geniálna bytosť. Ale dá sa prekuknúť vo svojej hlúposti. A jeho hlúposťou je že si myslí, že môže jestvovať mimo Boha. Ale on na to nedbá a snaží sa z ľudí robiť si otrokov. Vnúti im pomyslenie že sú sami sebou a už ich má. Tak sa spoločnosť delí na strany, spolky, skupiny, sekty, ktoré nedokážu medzi sebou komunikovať, pretože každá je presvedčená len o svojej jedinečnosti, len o svojej jedinej pravde! Dokonca sa tu vyhlasuje myšlienka, že ani nie je možné sa správne starať o spoločné, lebo „len vec v súkromných rukách môže fungovať“. To všetko ale speje k narcisizmu a potom k „satanizmu“. Miesto lásky k ľuďom sme akoby „samoukájateľmi“ vlastných smerovaní. Dnešný ekumenizmus je ako o dvoch ktorí sa milujú a každý z nich si sleduje vlastný orgazmus. (prepáčte, ale zdá sa mi to byť výstižné).
Niekto povie že internet spája (alebo iná technika) , ale to je ďalšia lož. Všetci tu prítomní sme sami vo svojich bytoch a niektorí možno aj v kaviarňach a tieto diskusie v nás často posilňujú pýchu k sebe, pretože takto na diaľku sa dá aj klamať, atď.
Energia Marsu sa však dá obrátiť aj na dobré. Môžeme sa vedome rozhodnúť čo škodlivé oddelíme od svojej osobnosti. Lebo ak sa nezamyslíme sami nad tým čo je v nás zlé a nezačneme to odstraňovať sami, urobí to Satan ako „vyslanec Boží“. A vtedy sa nám to nebude páčiť už vôbec. Ak Boh tvorí Slovom, v slove je moc ktorá tvorí. A o takom tvoriacom slove mal videnie zrejme aj Ján keď videl Krista s mečom ktorý mu vychádzal z úst. S mečom, ktorý oddelí dobré od toho zlého. Presne tak ako keď čistíme zeleninu.
