A pritom Katolícka cirkev nie vždy vo svojej histórii interrupcie zakazovala. Napríklad sv. Augustín tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov, pápež Inocent III. na začiatku 13. stor. stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17 - 20 týždeň), Tomáš Akvinský (13.storočie) zastával teóriu oduševnenia - animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života.
Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus V. svojou Immensa Aeterni Dei odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze.
No potom prišiel roku 1591 však pápež Gregor XIV. opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, kedy žena začínala cítiť pohyby plodu.
Až v roku 1869 pápež Pius IX. definitívne zakázal interrupcie tým, že stanovil čas oduševnenia (animácie) plodu pri počatí.
Takže prinajmenšom katolíci z ľudí ktorí sú pro-life, by mali svojím rozumom, ale aj duchom prehodnotiť to, čomu veria a pýtať sa, že ako to, že neomylná cirkev tak často menila a mení oficiálne teologické postoje.
Názor pro-choice vyplýva z práva ženy robiť si svojím telom čo len chce. Zástancami tohto názoru sú prakticky ateisti, ktorí medzi živou a neživou prírodu veľké rozdiely nevidia, život je len organizovanou hmotou a miera organizácie veľmi nezaváži. A tak tu máme ľudí, ktorí by pre veci vraždili a skutočný život si necenia, ak ich nejako obmedzuje. Vlastne oni pre mŕtve veci vraždia živé.
Nuž humanizmus ateistov nevznikol povedzme pred 1000 rokmi, ale akosi je tu len nedávno ako snáď produkt evolúcie, ktorá beží od primitívneho k dokonalejšiemu. Áno, človek dneška je citlivejší, empatickejší. Stal sa ním neustálým uplatňovaním duchovných princípov, povedzme uplatňovaním desatora a iných. Nemôžeme vylúčiť z toho, akí sme teraz históriu, nemôžme si nahovárať, že my teraz sme sa akoby samostvorili k myšlienkam humanizmu, že sú tieto myšlienky len z nás.
Ako ľudstvo v sebe zušľachťovalo pudy, ako ich kovalo vo vyhni viery, náboženských praktík, umenia a kultúry, tak tu dnes máme vedu, kultúru a umenie. Čo o chvíľu nemusíme mať znova, ak tu pustíme vlčiu svorku nihilistov, alebo ak Európa stratí svoje hodnoty.
Zákon vždy plnil aj výchovnú funkciu. Preto napr. Židia sú tak inteligentní, preto Európa je tam kde je aj vďaka prísnym zákonom snáď aj cirkvi v úpadku. Lebo kde sú dnes národy, ktoré kašlali na zákon a ktoré si žili v chtíči a voľnosti tela? V osadách za obcami?
Možno je jedno, čo si robíme so svojim životom a telom, ale potom znášajme dôsledky. Naša civilizácia, ale nie je založená na egoizme, a ak to ego tu bolo, tak hlavne aj pri uvedomení si spoločenských súvislosti. Nech sa má sused dobre, lebo tak sa budem mať dobre aj ja ....
Určite hneď nevyriešime problém, že kedy je už plod živý a teda je to vražda ak ho zabijeme. Veda sa o to pokúša, posledne v USA sa snažia o toto poznanie. A tiež sú názory z duchovného poznania, že duch sa vteľuje až v piatom mesiaci. Ale ten duch, táto duša mala ten plán už dávno predtým, tiež ploditelia, potenciálni rodičia túto dušu lákali svojím vzťahom. Väčšine to aj tak nepovie nič. Odkiaľ teda treba začať?
Musíme sa na vec pozerať komplexne. Ak nejde o znásilnenie, alebo zdravotný problém, kto sa potrebuje vzdať plodu? Kto chce ukončiť jeho život? Áno, prečo by to nemohol byť život? Chránime život kadejakej húsenice a život ľudského zárodku nie? Komplexne, to znamená, že sa musíme starať o to, aby k nechcenému otehotneniu nedošlo, a ak áno, je tu potrebná inteligentná bytosť aby takúto situáciu zvládla bez hystérie, teda bez úmyslu udusiť zárodok niečoho, čo chce rásť a narodiť sa.
A čo lekár? Ten má len postoj k peniazom, ktorý za potrat dostane? Naozaj je celá spoločnosť zrazu len o tom? "Prosím vás, ja som nechcene otehotnela, zabite mi to ..."
Pravdaže je sloboda cenná, veď ona nás učí. Odkiaľ by sme vedeli, že je oheň horúci, ak sme sa nepopáli? Ako by sme poznali čo je zlo, keby sami tak nekonali a potom netrpeli? Ako by sme poznali nebo, ako by sme chvíľu nehnili aj v horúcom bahne pekiel? Lenže to je cesta pasívnych ľudí bez vôle, múdri sa učia aj inak ....
Keď sa duša nenarodí tej, ktorá nechala zabiť jeho telo, narodí sa inej. Boh to už nejako zariadi, človek predsa nemá moc krížiť vyššie úmysly, či už Boha, alebo prírody. Ale čo ty? Čo sám človek a jeho rozvoj a jeho dokola omieľaná sloboda? Veď sloboda je len oprostením sa od závislosti, od ľpenia. Čím iným by mohla byť? Vari zabitím plodu preto, aby som mal pohodlný život? Veď to je závislosť, nie sloboda. Teda ak tí, ktorí hovoria, že žena len koná slobodne, ak sa rozhoduje za interrupciu z iných dôvodov ako je znásilnenie, alebo zdravotné problémy, klamú.
Jedna je teda vec, že sa zabije plod, ktorý sa má narodiť, druhá, že sa zabíja duša tej ženy, ktorá žije nezodpovedne, prípadne aj jej partneri. Ona sama sa zabíja tým ako žije. Iste, smrť ducha nevidno, ale ak stav ľudstva ktoré je necitlivé k nadzmyslovej realite potrvá dlhšie, príde aj smrť tela, proste ľudstvo zanikne. Tu mnohí povedia, že "vtedy ma už hlava bolieť nebude." Iste, ale takto hovoria egoisti a egoistom dobrý človek nesmie veriť.
Tak som pre pro-life, alebo pro-choise? Nuž v prvom rade by som bol rád, aby tieto veci riešili naozaj odborníci či už zo strany veriacich, alebo ateistov. No žiaľ predstaviteľov cirkvi, ako z horeuvedeného vyplýva za odborníkov nemôžem pokladať. Možno len čiastočne. A čo sa týka pro-choise, vyjadrujú sa k tomu vôbec odborníci? Vedci? Veď to hnutie sú zdá sa len ideologickí nadšenci, ak nie fanatici.
Človek na úrovni, by mal mať cit pre to, aby vedel posúdiť čo koná. Aby bol v podstate bdelý a vedel napríklad čo robí, ak sexuje a ak sa čosi prihodí, aby dokázal zodpovedne znášať následky. Ale nie peniažkami gynekológovi, nie zabitím .... Tu asi niektorí poukážu na osvetu mládeže. Ako keby dnešná mládež bola málo bombardovaná čiste biologickým informáciami o sexuálnom akte a veciach s tým spojenými.
Deťom a mládeži chýba skôr iná osveta, iná sexuálna výchova a preto, že chýba, robia pochybenia. Je to nedostatok výchovy citu, zmyslu po kráse, pravde a k dobru. Je to tak, ako Komenský tvrdil, že účelom vzdelávania je morálny človek. To je ale to posledné, o čo sa dnes školstvo snaží. Morálka, etika je že vraj čosi subjektívne, netreba sa tým zapovedievať, dokonca učiť deti moráke je nevhodné, učitelia to nesmú. Nuž ale na škodu nás všetkých.
Nezáleží nakoniec na tom, že aké máme písané zákony. Záleží na tom, ako sme schopní ich prirodzene dodržiavať bez strachu o postih. Hoci ľudia sú na rôznej úrovni. Niekto koná dobro, len ak nad sebou cíti meč trestu. Takých je u nás asi väčšina. Neklamme si, že sme všetci vnútorne slobodní v rovnakej miere. Lebo len táto vnútorná sloboda je naozaj sloboda. Ostatným vás klamú.
zdroje: http://sk.wikipedia.org/wiki/Interrupcia
