Ale vážne, všetci sme zmordovaní prácou a tak chceme služby! Keď som bol malý chlapec, vždy ma to ťahalo na stromy, do divočiny ... Zároveň som mal rád aj sci-fi knihy a filmy. A raz po zlezení zo stromu mi napadla úvaha ktorá ma vydesila: "raz namiesto tých stromov tu bude betón a automaty." Odmietal som takúto predstavu.
Netvrdím že si rád neuľahčujem život. Ale zároveň viem ako tieto "uľahčenia" dopadnú. Všetko niečo stojí a napr. hoci nikdy som nemal toľko informácií odkedy mám internet, takisto nikdy som odvtedy tak neflákal normálny život. Ten "hlúpy", ale skutočný život. Máme komfort, ale chradneme smerom od duše k telu. Technika a stroje nám uľahčujú život a my vynaliezame ďalšie stroje proti tým strojom ktoré nám život uľahčujú.
Ach, ten milovaný komfort, pre ktorý sa niektorí zodrú k smrti v posilňovni ... Ach, tie pôžitky, ktorých dôsledky musíme vytrieskať z našich tiel a duší nákladným spôsobom ...
No kde sa podela romantika? Kde je to dobrodružstvo hľadania? Kde potešenie z nachádzania? Všetko je na google ... Pozriete si svoju budúcu dovolenku na Google Earth, prídete tam a: "more, to som už videl. Jáj, tu je ten hotel, ani nie je krajší ako na fotke ... A tá budova? No veru na fotke to bolo krajšie ..." Posledne som chcel apartmány úplne mimo, dokonca aj mimo ostatných členov zájazdu, no aj tam nás našla animátorka; oduševnene na nás chŕlila dlhočizný zoznam služieb, ktoré môžme dostať a niektoré zadarmo. Keď odišla, pocítil som úľavu ako keď z miestnosti odletí roj komárov.
Keď sa idem rekreovať, chcem čím viac vnímať "ducha miesta", "takosť" priestoru, výnimočnosť situácie ... Služby mi to často pokazia, alebo aspoň o ne vôbec nejde. A ak sú tie služby takého globálneho rázu, je to zvlášť des a hrôza. Napr. ak je typický miestny odev vyrobený v Číne (a nie som v Číne) a pitie sú len známe svetové značky. Potom ani nepochopím prečo niekto ide napr. do Tunisu a sťažuje sa na miestne jedlá. Nech zostane doma pri haluškách ...
Keď sa začal na Slovensku skloňovať pojem "služby" v súvislosti s turistikou, ani som tomu veľmi nerozumel, lebo som turistiku nespájal s hodami. No teraz viem, že je to niečo ako že "som inde a zároveň doma." Možno aj preto spejeme ku globalizácií, lebo predsa Američan chce všade dostať kolu a hamburger. Tam kde dostať kolu a hamburger, tam je civilizácia ...
Úvahy o službách v globále som mal v hlave na poslednej ceste z Vinianskeho hradu. Tak mi napadlo že k článku ktorý sa týka turistiky je efektné a žiadúce pridať info o službách, kde sa o smädného, hladného a na smrť unaveného turistu po polhodinovom zostupe postarajú milé barmanky a urobia mu manikúru, i pedikúru, kde sa dá napojiť na wifinu, prípadne napojiť aj koňa ...
No nemal som čas a chuť hľadať miestne služby, skôr ma mrzelo že všetko prebehlo tak hladko a ani som nezablúdil a neobjavil niečo nové. Ach, dnes ľudia nič nevydržia. Pitná loby vymyslela pitný režim, po každej hodine do seba čosi tlačíme a myslím že to ani nepotrebujeme. A potom takto zhýčkaní vypisujeme srdcervúce sťažnosti o otrasných službách na Slovensku, lebo čašníčka má zlý kukuč ...
Kamarát jednej:" vy ste nejaká smutná ..." Hneď sa usmiala a obžila. Bude to tým že sme na Slovensku kde ľudia majú v génoch "vnímanie srdcom?" Ale keď svetový trend ide inou cestou že? Dal, má dať ... počty. Knihy prianí a sťažností sú bestsellery, atď ... Kritici pečení-varení a milovaní. No kto sa začne snažiť aj o vzťahy na základe lásky ako na základe strachu, trestu a represií?
No áno, služby sú u mňa široká téma, veľmi široká. Povedal by som že sa táto téma týka aj toho na kríži. Slúžil nie za protislužbu, slúžil z lásky, slúžil na základe toho čo poznal, čo vedel, proste kým bol. Pre mňa je to hodné hanby požadovať od niekoho službu tak, aby som obišiel jeho slobodnú vôľu. Nemám ani rád pretvárky a neospravedlní ich ani to, že je to na živobytie, za peniaze. Nie. buď človek má charakter a prácu berie ako službu iným, alebo nemá a ja nemám právo ho nútiť aby robil to, čo nechce. A nenamýšľajme si, že tam kde sú služby na vyššej úrovni sú ľudia ktorí tak konajú úprimní. Nie, ide len o peniaze, tam sú senzitívni na peniaze viac ako na nejaké taľafatky o službe. A to je celá západná prosperita ... Stavia na zlom základe - na egoizme. Ja viem, čo je pre mňa strašidlo, je pre niekoho modlou ...
Možno raz dobehneme aj ten stredovek, kedy hladný pútnik klopal na dvere domu neznámych ľudí a oni mu otvorili. Neznámemu pútnikovi ...
A ten pútnik spoznával svet bez máp, bez médií. Videl ho vlastnými očami, hmatal svojimi rukami a hodnotil nie skrz mienkotvorné médiá, ale vlastnou hlavou. Zablúdil a naučil sa ako nájsť správnu cestu. Nikto ho neviedol, a tak sa začal spoliehať na vlastné sily. K dispozícií mu bola jediná služba - Láska. No ona nie je všade a tak sa pútnik učil čo je vôbec láska, ako vzniká, odkiaľ pochádza ....
