A tak sa často rozchádzame v ponímaní toho, v čom spočíva veľkosť človeka, jeho dobro v ňom. Tiež sú ľudia, ktorí rozpitvajú každú osobnosť jedine preto, aby v nej víťazoslávne objavili nejakú neresť, poriadne ju nafúkli aby povedali: "Tak toto je veľký človek?" Tieňom tejto vety je: "Ja som veľký človek".
A tak napríklad Tolstoj bol škriepny bezcitný grobian, Dostojevkij surový alkoholik, Einstein bol neverník a odľud, lebo si dal chorého syna do ústavu a pod. Však aj samého Krista - vzor morálky niektorí dokázali odsúdiť.
Ale nechcem sa veľmi rozprávať o osobnostiach, ktorých svet či média uznali či urobili veľkými, chcem sa rozprávať prosto len o veľkosti človeka, aj toho XY z dediny Z. Svet sa bude vždy škriepiť na tom, že kto dal svetu to užitočnejšie, lebo každý vyznáva iné hodnoty. A predsa kdesi pod povrchom svetového diania, kdesi v neviditeľnom, ale tušenom strede hmatateľných vecí sa ukrýva princíp premeny nízkeho na veľké.
To musí precítiť každý človek sám v sebe, nenahovárajme si, že veľkosť človeka sa dá zmerať a porovnávať. Hodnotenia toho aký by mal byť veľký človek často vedú len k pokryteckému napodobňovaniu. Cestu k veľkosti, k ideálu musíme vidieť a zažiť len sami v sebe a len my môžme zhodnotiť kde sa práve na ceste k ideálu nachádzame.
Nejde totiž vôbec o to, nakoľko sa podobáme ideálu na ktorom sa spoločnosť zhodne ako na veľkom človeku. Človek trocha niećo zahrá, nahodí masku, a okolie mu tľapká po pleci a on tľapkanie opätuje, pričom všetci sa zaklínajú do utajenej formulky že:"nemusíš sa zmeniť, stačí to len hrať".
Áno, ide o zmenu. Človek padne, upadne do bahna nerestí, narodí sa s vášnivou povahou, má "sklon k zlu" jednoducho v sebe. No jeden sa divochovi v sebe poddá, ospravedlní ho pred svetom, prípadne zaretušuje najkrikľavejšie sklony povahy, a iný sa pustí do práce nad sebou.
Lebo niekomu príroda, či Boh, ale i karma nadelí vyrovnanú povahu a tak vývoj ďalej nepokračuje. Sú jednoducho ľudia, ktorých nazývame dobrými, ale už nebojujú, len sa vezú a ani nepomáhajú dosiahnuť to čo majú sami, iným. Práve naopak často iných, "horších" od seba odsudzujú.
Aj keby zásluhu na svojom sklone k dobru som mal zo zásluh z minulých životov, už som to zabudol a ľahko môžem zaspať na vavrínoch a to až k smrti ....
Niektorý hriešnik nemusí nikdy dosiahnuť "dobro" pokojného života okolím uznávaného človeka ako cnostného, ale v skutočnosti môže byť väčším človekom ak nastúpil na cestu k premene. A práve v tom hriechu sa ukrýva aj tajomstvo spásy, totiž ak by tu nebolo zlo v nás, nebola by snaha ho prekonať a nikdy by sme nedosiahli skutočné dobro ako slobodné bytosti.
Napadá ma k tomu ako ilustrácia niečo z Lukáša:
Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam.
Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Veľkosť človeka spočíva v jeho schopnosti, v jeho vôli prekonať seba samého, pustiť sa do sebakázne, do krotenia divocha v sebe. A samozrejme ľahšie sa do tejto práce púšťa, ak nás takých akí sme neakceptuje okolie. Ale nie je to hlavné kritérium, to je len začiatok, ďalej nás smeruje už len svedomie.
Ale čo tí, u ktorých nie je čo prekonávať? Ako sa stanú veľkými? Ale ozaj nie je už čo prekonávať, čo zdokonaľovať? Nie je to len lenivosť ducha nahovárať si, že sme už predsa skvelí ľudia a tak sa len necháme unášať na vlnách života úplne komfortne?
Okolie nás akceptuje, máme vzdelanie, uznanie v práci ... Všimli ste si čo nasleduje ako odpoveď na otázku susedom napr. TV správach, že aký bol ten človek ktorý vraždil? "Bol to taký dobrý človek, pomohol, bol pracovitý ... My nevieme čo sa stalo ... neveríme ..." Takí sme my dobrí ...
Tolstoj nebol od prírody dobrým človekom, nebol veľkým tým, že mu Boh daroval veľkosť ... Ak on bol veľkým, tak len tým, že sa snažil prekonávať seba samého, mal vôľu to urobiť a jeho literárne a filozofické diela vznikli vlastne ako produkty tohto zápasu o vyššie človečenstvo, o bohočlovečenstvo.
Ale ľudia zákerne a zámerne vyhľadávajú potknutia iných aby sa posmievali, kritizujú: "Ty si kresťan a tak hovoríš a toto robíš?" No radšej nebyť kresťanom, aby sme náhodou nemuseli aj na sebe pracovať ... Iste, sú aj pokrytci, ale v dnešnej dobe kto by sa už len hral na kresťana ak nemusí?
Veľkí ľudia majú prenikavý vzhľad do seba a vedia rozlíšiť dobré od zlého, ale to nie je to jediné, ako som už spomenul, majú snahu k zmene, k premene nerestí na cnosti. A majú aj odvahu sa ukázať aj v pravdivom svetle. Mám ešte v sebe hriech ... no a čo? "Som chorý, ale liečim sa". No a k takému priznaniu je potrebná aj pokora. Veľkí ľudia sú aj pokorní.
A preto aj môžme sa v živote dostať k mnohým paradoxom kde nejaký vášnivý človek ktorý celý život bojuje so svojimi neresťami má v sebe viac integrity, múdrosti a pokoja, ako niekto o kom povedzme média referujú ako o veľkom človeku.
Všetci sa môžme stať veľkými osobnosťami. Nebudeme síce v encyklopédiách, nebude sa o nás hovoriť v médiách, neokúsime nikdy svetskú slávu, ani sa nám nemusí dostať spoločenského uznania. A možno, aj áno, ale to bude len okrajové ....
Vykašlime sa na rôzne spoločenské väzby kultúr a subkultúr, aby len srdce k srdcu prehováralo. Nájdime v sebe samých svedomie a to nám napovie kam by sme mali smerovať, kam by sme sa mali vyvíjať. Tam je Kristus a naša veľkosť je v realizácii jeho princípu.
No kto sa uberá po ceste sebaprekonávania, ten zrejme prv prešiel očistou pokánia ... Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. 13 Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. 13 Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. 13 Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. 13 Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený
obrázok perex: http://121youth.files.wordpress.com/2010/12/praying_man_at_altar.jpg?w=580
