Človek spácha trestný čin a stratí slobodu, ak ho chytia a odsúdia. Strata slobody by mala byť trestom, aj keď neskúma sa, či páchateľ si užíval slobodu aj v čase spáchania trestného činu, lebo určite slobodný človek trestné činy nepácha. Človek oslobodený od závislosti na nerestiach, od pudovosti. Naozaj slobodný človek dospel k voľnosti ducha a tým aj celého života hlavne poznaním. Má to poznanie zločinec, že sa pokladá za slobodného a tak následne stratí slobodu, ak čosi vyparatí? Ak prekročí zákon?
Bežne vnímame, že väznenie je trestom a tento trest by mal mať aj výchovný charakter, teda človek vyjdúc z väzenia by nemal páchať zločin. Teoreticky. A väznenie v minulosti evokuje príčinu, ktorá tkvie v izolácii, jednoducho človek zavretý za mrežami je izolovaný od ostatného poctivého ľudu, neškodí im. Ale načo živiť takého človeka len tak? Načo ho roky, ba až do smrti držať zavretého? Aký to má zmysel?
Má to určite aj iný zmysel, ako len ten pragmatický, že izolujeme zločinca. Má to zmysel podobný zasväteniu v šamanizme, alebo aj v iných ezoterných praktikách, kde je snaha po dosiahnutí vyššieho vedomia. Veď preto sa aj život mnícha vždy podobal životu väzňa. Mních sa obmedzoval, žil takisto v cele, a cieľom malo byť uvoľnenie si duše-ducha pre vnímanie vyšších skutočností. K tomu by malo slúžiť aj väznenie.
Človek, ktorý prestúpil zákon, urobil to hlavne pre vysokú mieru egoizmu v sebe a pre vysoký podiel toho, čo nás približuje k zvieratám. A naozaj si to všimnime, hlavne tí, ktorí egoizmus glorifikujú. V čom spočíva podstata zločinu? Nie v egoizme? Nie v odtrhnutí sa od Celku? A potom niektorí priaznivci Ega broja proti zlu v politike. Prečo? Veď sú to ich pokrvní bratia ....
Čo sa stane, ak zavrieme človeka niekam nadlho? Začne z nedostatku vonkajších podnetov myslieť, projektuje si obsah svojho vnútra. Telo sa pre život vonku umŕtvuje, ale duša a duch sa naopak aktivuje. Tam vo väzení sa páchateľ ponára do svojho vnútra a tam má šancu objaviť svoje pravé Ja, nadviazať na pravé hodnoty a odsúdiť svoj doterajší život.
Podobne robili šamani, ak zakopali adepta do zeme, alebo jogíni, ak mantrou umŕtvovali telo, či slobodomurári, ktorí sa na istý čas nechali zavrieť do rakvy. Účelom je ako som už spomínal, uvedomiť si vyššie Ja, nejako sa oddeliť od tela a myslieť v súzvuku s Univerzom.
A myslím, že nehovorím o niečom, čo nám bolo cudzie, aj keď nie sme zločincami v takej miere, aby to bolo na basu. Často si podvedome privolávame situácie, kedy musíme byť sami, aby sme vo svojej samote nakoniec objavili určité východiska, sme niekedy uväznení rôznymi okolnosťami, ale to v mnohých prípadoch len pre naše dobro, pre náš rozvoj.
Sú ľudia, ktorí si doprajú "slobodu" a potom musia trpieť buď vo väzení v pravom slova zmysle, alebo v nejakej jeho inej verzii, alebo sú takí, ktorí sa "uväznia" dobrovoľne, aby našli svoje "vyššie Ja", aby sa nejako uvoľnili z predurčenosti tela ....
Sláva väzneniu .....
