ZLO
zoväl Slovo
pustil Zlovosť
na love
už lieZlo Zlo
malo Zlo vo zvaní
a to Slovo zvalo Slnko
aby Zla tu dalo
aby Zlatu požehnalo
Zlá tá Sláva
zuní prázdnom
ako Zlata sláva
mal Zlo to
v ústach nechať
a Zlatom Zvučať Slovo
HURÁ
HoRe sa
HuRRá!
rik HoRí z úst
boj sa boj!
moHutnie Hú
kRásneje Rá
Hu Rá!
nie slnko vychádza
to žiar boja moHutnie
domáHa sa Hú
svojho Rá
a až Rá je dosť
tu vojaka zachváti
kRvavá Radosť!
ZÁMKA
nezaVesím svoju záVisť
do Visiacej zámky
čo Visiac striehne dychtivo
kým niekto začne záVistlivo
strkať do nej nenáVisť
ja nemám taký kľúč
tak nech si Visí úbohá
uzamknutá potvora
MRAK
zoMrel Mrak
a zmizol
v Mori neba
jeho biely lesk
však pretrval
a je to už blesk
čo stvoril sám seba
Márni temnotu v žiari
v Mori Mordu blýska
aby Mraky zaMračené
sa duchom blesku stali
HVIEZDA
si Starý
budeš Hviezda Star
si Hviezda Star a budeš starý
budeš Ded
budeš Death
Smädná dúha
pri plači a smiechu
vzniká úkaz Dúhy Duše
v atmosfére môjho Dychu
no ja chcem smiať sa i plakať
som farebná Dychu Dúha
čo k inej Ťahá ju Túžba
čo vo vesmírnom Dychu chce Dýchať
kým plačeme, ešte žijeme
a keď smrť za nami je
hlasno sa jej smejeme
... no medzitým je Ducha Dúha
ale nehľaďme ako kázať slzám dažďa
ako skrývať slnko pre obchod
no vedzme aká smädná je Ducha Dúhy Túžba
rozžiariť sa v Duchoľúbom splynutí
MODLITBA LAKOMCA
ó, prídi úĽak Ľakomstva
ktorý ma ženieš od strašidla chudoby
vždy ku predu k záchrane
možno vlk smrti už za mnou nebeží
no môj úĽak behu nesmie ustať
tak nech ma úĽak pred obzretím ochráni
nech mi nevidomosť zabráni zastať
nech nevidím nič, len svoj slepý beh
nech dary zeme sú mi len plané zvody
nech triaška Ľaku zohreje mi krvný obeh
bo škoda je pre mňa zhriatej vody
M E S I AC A S L N K O
MeSiac
Ma bude Siať
MeSiac v nás vždy niečo Seje
a vodu morí pre rast pije
schopnosť Siatia chce nám vziať
neschopnosť túto na seba dáva
len on káže kedy Siať
a jeho kázeň nás uspáva
Slnko nás potom budí
Zrnko k rastu vzbudí
nič nežiada a neSeje
lebo ono samo
Semenom i rastom je
staň sa Slnkom ľudské Zrnko
nesplodeným a samoplodiacim
nech staneš sa čo i len Slnka lúča vlnkou
si na veky žijúcim
SMRŤ
nepozorní sme pre Vánok Vône
bližšia je nám Voľnosť Víchra Vojny
u Miernosti plašíme sa ako kone
čo uMierania ucítili sMrad hnojný
a ozaj tu strašne sMrdí
a my už vieme čo je Vôňa
keď dívame sa v oči Smrti
jak zastrie nás jej chladná tôňa
lebo
bojíme sa Vonnej krásky
milenky odvrhnutej už odmala
čo berie si strašné Smrti masky
aby nás k sebe späť nahnala
„som duša tvojho žitia Voňavá
a aby si to zistil
dnes som sa stala Smradľavá
aby som ťa strašidelne
žiť život dohnala
no uMierni sa ak nemôžeš už inak
poď so mnou Spať
poď so mnou Späť!“
KLAMELEÓN
klameLeón klame telom
hrá sa s Bohom Levom
na skrývačku premenlivým telom
by plnil brucho lovom
márne ho hľadá slnečný Boh
márnym sa stáva slnečných lúčov Beh
nedoženie ho medzi zverou a rastlinou
aby ho osvietil slobodou
nevidí ho ako kope pasce modlitbami
lebo nerozozná ich medzi líščimi postriežkami
nevidí Boh, kde jeho srdce býva
on ho prihrbený, medzi stádom skrýva
klameLeón sa nevzpriami
zhrbený striehne na svoju Obeť
potom svoj jazyk vyplazí
na svoj Obed
na svoju Obeť
VÝROK EXISTENCIONALISTU
ten druhý je Peklom
v ktorom by sa moje telo že vRaj s Revom Pieklo
no ja chcem ho zladiť
aby Rajsky hRalo
chcem zmeniť Peklo v Raj
Revúcich diablov zmeniť
v úDivnú hRu Devožiar
V O D Y Č AS U
Buráca času voda
o všetko nePevné nás zBíja
zBiera čo slaBého Bolo zroda
a čo Bytia schopné je Byť
toho len Perúc Bíja
jej vody Bijú Pevne a do Peniva
pre niekoho sú jej Bitia sPevné
pre iného na Porazenie
pre ďalšieho hrajú do leniva
v chráme
možno oHolia ma z hRiechov v cHráme
možno ocHocHolia
možno oHúria ma Devy HoloHoré
možno HoreHorom Hodia
možno spadnem z Hrboka
rovno do NieNieba
možno že Holka nieje Horká
možno ju pokrýva ľadová kôrka
ako tá stena cHrámová
tam hovorím Anou
nechám ťa Ísť-iť
nechám ti slobodu
nechám ťa ľúBBiť
ZEM MEDZA
Zem medZa
medZi Činmi a niČím
miesto kde Nič sa mení v čiN
tu vyženie Div neživé
a neživé tu stojí ako vzor
položivým pre rozvoj
dal mu lúč aby chcel
chce a sám dáva
kým nestane sa vada
vada slúži iným ako vzor
ľudstvu pre rozvoj
MATER JA ISTA
idem za samý vnem
idem za svoj Zrak
vidím len záZrak
samostvorenie
netvoriace tvorenie
to ja
sám sebe Mater som istá
inej Matky nemám
a predsa som
Materialista
EPITAF ČLOVEKU
leží tu nehybný
kus umného Diela
zanechal ho sochár
čo odišiel z Tela
robil čo mohol
kým odišiel za Majstrom do ríše ducha
pýtať si plácu za svoje Dielo
za ňu si kúpi ďalšiu hmotu
pre snáď krajšie Telo
ZVADBA
Telo žiada o leT dušu
usúDi tu Duša
TeloDušiu svadbu
z dvoch jedného urobiť
Čelom Veky vytvoriť
ČloVeka sem postaviť
jeho čaká zRodu zVod
rozVod rovno v kostole
odvoz že vraj na svadbu
s mečom sváru na stole
Telo s Dušou rozVedú
už pre muža, žena jeho Telom je
a Telo ženy muža Ducha kázne vedú
v jedno nič sa nestretne
a predsa bolo spojenie
s Rodom druhého sa každý spojil
na rovnako seba zdvojil
nesLobodne
nie z Ľúbosti
prijímame rozdiely
ale keď ich prikryjeme
sme všetci mŕtvi - spojení
ty budeš mojím Telom
ja pre teba len tvoj Duch
sme rozvedení pre spojenie
Lásky spev viac nedoľahne
nedoľahne na môj sluch
DOBRO A ZLO
Zlo
ty poSol z nebesies
nosíš správy akí sme
a my ťa tu nechceme!
odstráň poSla!
odstráň Zlo!
rozbi božie zrkadlo!
doBro
ty Dávna Doba Bývala
keď som v božej mysli Bývala
odstráň doBro!
muč ma učením!
aby som bol z tvojomojej vôle
zrodeným!
nie doBro!
nie Zlo!
ale Kristov rast mi daj
cez noc i svetlé dni
vznikať mi pomáhaj!
