Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Pani jesenného neba
Pani neba sa díva chladným zrakom
modrými očami
až vážnie v žilách krv.
Farby leta vkliala v pestrom lísti
čo jeho smrť nečujú čistí
lebo im vojde v dušu zázrakom.
Za zrakom je zázrak
ten čo nikto nikdy nevidel
a ktorým sme si v srdci istí
Lebo kde tratí sa lesk lístia jesene
zažatý iskrou leta skonu?
čo poviete môjmu ducha domu?
Ach, pani modrooká
Stratila si sponu?
že šuchotáš prstami v hline ľudského domu?
Zaspím raz v tvojom dne
a zobudím sa v krásnom sne
sladkosť mi bude šeptať o posmrtných daroch
a vášeň o víne na slnečných karoch
Žena z východu čo zberáš sa na sever
neuverí ti nik ak nemáš na pleciach medvediu kožu
ale tvoj belostný vzdych
predsa len roztápa zlobu ...
