Môj dom
Mama
má ma!
v nej dumám
v nej Dom mám
bola som malá
tak ma mala
a teraz vravím
z mojej Mati paMäti:
pa! Mať!
ty moja paMäť
teraz mám už
své Domovie
své sveDomie!
SVETY
Svetlo Zlietlo
do Sveta
bol som doMa
osvetlilo to Ma
stratila sa tMa
už svietia Svety!
z tMy
vyjdú Svätí
to My
z tMy
Č E S Ť
čaká
na svoj Čas
ako ten
čo seje
ako ten čo stratil
a bude hľadať zas
svoju Časť
v symfónií Pravdy
svoju Čašu Času
svoj rytmus srdca
svojej duše hlasu
SLOVAN ČI SLAVE ?
nie si už oTrok
už to nie je o Trud
čo oTrocky si Trúdil
si už veľký Ráb
a máš vlastný baR
???
čítať vieš len jedným smerom
písať vždy
tým istým perom
ktoré nikdy
nieje tvoje
K ô ň
nechcem sa už ďalej Hnať
ja chcem doKonalosť doKonať
tak vzala som si Koňa
teraz je už doKonané
keď bez Hnutia sa doKonale
svetom nízkym Honím
až raz som doHonila čas
keď kôň už Konal podo mnou
a ja som padla s ním
spolu s ním som doKonala
konečne som doKonalá!
JAHODA
Jama hrude pojme ma
a hrob lonom stane sa
vyrástla som
a teraz som to Ja
voňavá, chutná Jahoda
čo Srdcom zovú ma
HEREC
môj Sluch
poSlušne poSlúcha
môj Sluch ti priSlúcha
Čuje vôňu
tvojho srdca
po ňom Pátram
jemu Patrím
ale neKáž mi to
prosím, neKaz
zvonkoHru Herza
tvojho Srdca
ROZUM
málil sa mi jeden Um
vymyslel som meč
rozťal som ho v rozUm
a zišiel z umu preč
dvaja je viac ako jeden
bohatí sme spolu
nezídeme z umu preč
už rozumieme, rozdeleniu tomu
Múdrosť
možno som vlastnil Boha
keď volali ma Boháč
a tu zrazu Modré nebo zašle na mňa lesť
a skúša ako Múdrosť dať mi cez bolesť
prevrátil som oči
do Modrých hlbín neba
nech umrie čo bolesťou mučí
nech zazriem sám seba
Lipa Ľúba
pod Lipou
sme spolu pili
naše túžby pozLepili
pre nenávisť zasLepili
kto pod Lipu sadne
z miLovania má mieRovanie
z Ladnosti Radosť mu vanie
no nech neskúša Luhanie
to zmení sa v Rúhanie
sLnka Rúče Lúče
mi podávajú Ruky
v nich to čo pRúdi
melódiu Lúdi
tvorí život Ľudí
sLnka Lúča vlnka Žije
a Žilou sa vo mne Leje
dušu teplom hReje
v nej sa mení sLnce
na búšiace moje sRdce
S L O B O D A
keď on mi slovo podá
mne je to Zlo čo bodá
je to dýka o dvoch koncoch
pre živého a bodaného
ja však roztavím tú zbraň
a zlejem z nej bezkoncovú guľu
zavesím ju do vnútra svojho chrámu
bude zvonbiť na jeho slávu
zvona vlastné srdce neraní
to len Zlo bodá
môj zvon je ale Sloboda
Ú C T A
je za mnou ten Čas
keď na chráme nechýbala jeho žiadna Časť
kde každou Časťou Času som konal iné Dielo
a každým jeho Dielom mi bilo srdce smelo
je za mnou ten chrám
čo slepý neotváral k piesni Ústa
aby spieval o plnej zlatej sieni
keď vlastne bola pustá
je za mnou ten chrám
čo vidiaci spieval skrz moje Ústa
aby ma raz videl ako stojím pred ním sám
a chýbala mi v Ústach Úcta
on stojí teraz tu dokonalý
ja pred ním celkom nahý
mlčím a neotvorím Ústa
kým nepremkne ma k sebe Úcta
DOBRO
nádoby prázdne Holé
pozdvihuje dobro Hore
plní ich aby krása ich vždy tu bola
dobro ničí tvorením
kol Ľúbosti holotu hLúposti
čo neschopná rozbíja prázdny dom
aby sa dostala k Ľúbosti
no v mojom dome len toľký život je
koľko je v ňom dobra plniť prázdno
koľko moci skloniť šiju
by pozdvihol som z prachu zmiju
Wascovi a Wážkam
(k úmrtiu maliara)
vedel si
že za Lupou Lúpacej sa Šupiny
je Ľúbosť umenia
ty si sa pustil do najväčšej Lupy Špiny
lebo tušil si
pod ňou obrovské Ľúbosti hlbiny
čo v umenie sa premenia
no nepreWážil si predtým
túto Ľúbu Lupy Špinu
umrel si pri jej premieňaní
a my všetci máme na tejto Špine vinu
viem že vrátiš sa zas
poučený svojou chybou Wášne
no my teraz
berme svoje viny k tvojej snahe Wážne
CHRÁM ODPÚŠŤANIA
stavcov Sedem na sebe Sedí
každý vyšší oPúšťa šírky rozmer nižšieho
a takto každých Sedem stĺp tvorí
čo podoprie strechu nad hlavou najvyššieho
stĺpy doHora opúšťajú zeme trávu
a nech nik nezlorečí nízky stĺpa stavec
no nech odPustí mu pre najvyššieho výšky slávu
bo nieje on krivocHrbtý starec
i ja oPustil som svoju hlúposť dieťaťa
tak odPúšťam i nerozumnosť zvieraťa
lebo viem že keď odPúšťame
vlastnú nízkosť pre cestu nahor oPúšťame
ŽIARLIVOSŤ
som najvyšší strom po poŽiare v hore
som najlepší pre dnešok i večné veky
môj budúci Rím vlastnou rukou zhorel
už nebude mi robiť pokrok prieky
a keď zbadám túžbu vznešenú v diali
nenávisť rozdúcha vo mne ohňa Źiaru
Žiarivosť jeho túžbu spáli
a ak nie
tak očiam sa dostane zmaru
moje vnemy vnímajú len mňa samú
preto vždy kráľovnou na veky zostávam
a ak nespálim veľkosť protivníka klamnú
činmi poníženia ho zaznávam
SLZY
stal som sa nechutným bez Sĺz Soli
už Mi sMiech nepatrí a lapem cudzí Dych
rana bez Srdca v hrudi bolí
Slnko už nepríde do dní stemnelých
Srdce mi zapadlo aby som po ňom túžil
závidel zlato Sĺz v očiach chudáka
do Dychu sMiechu Tvojho sa zaľúbil
a takto hladil v sebe mrzáka
NOC
od slnka vyscHnutý
stojím tu k zemi oHnutý
je čierna ako vrana
čo krákaním volá ma
mám strach z tohto hrobu
tak obraciam sa k zlatému bohu
k slnku
či jeho žltého moku
s jednou nohou v čiernej noci
to tak nebolí
už vrana nekráka
no ľúbezne ma láka
už neľakám sa jej čierneho lieku
chcem s ňou spať
a dotýkať sa jej drieku
v noci vidím svetlom duše
dám tme svetlo
čo nútený tou tmou krešem
smutno je totiž čiernej zemi
chce moje svetlo, chce ho vzkriesiť
utiekam sa do tmy
za sebou oheň zanechám
láska čierna!
teba samú nenechám
ZEM
vdychujem tvoj výdych
tvoje slovo, tvoju pieseň
ktorou ma tvoríš
vydychujem svoju pieseň tebe
a ty ju vdychuješ do svojho tela
robím krajším tvoj šat
vydychujem pieseň o Čistom kvete
ktorú si ma spievať naučila
a tento kvet porodí Slovo
táto pieseň ma porodí
ČUJEM TICHO
Šumný Šum
sa stal Holým
premenil sa v Hluk
necítim, nečujem, Horím
za Horou mýtov
za šatom hudby sŕdc
a keď doHorí môj oheň
zvykne si srdca oko
na Ticho Tmy
narastú mi krídla citov
budem potom čuť
Šumný Šum Hory mýtov
MOTLITBA
pane Spas
Zbásni moju dušu
Zľuduj,
Zľutuj
sa nad Mierou Mojou
nastoľ Vo i Von mne Mier
zo svojich Mier
UMENIE SLÁVY
u Meniacich sa Znaní
u poZnania Zuniacich Zvaní
Stal som si v bráne uMenia
kde sú Mená čo sa Menia
svetlo osvetlilo svetlo
a každé Meno zval som bohom
a videl som
ako Svet to Svetlé Meno viedlo
z boha Slávy
z jeho Mena
sejú sa Mená
jeho Sláva, jeho Slovo
padá k Zemi
na Slávy lono
v Zemi Matke je Materiál
živým Slovom seba urobiť
človekom, čo hľadí v diaľ
SLNKO PÁNOV
syn vládcu jedného
dáva svet do ľadu zmrzlého
jeho jediný vládnuci lad
premieňa všetko v jeden ľad
a chlapec vedy vedavý
na všetko je zvedavý
sluhom všetkých pánov
chcel by byť
slnkom pánov
to sa naučiť
CHUDOBNÝ
v srdci anjel Hudobný
spieva že som cHudobný
mnou prechádza pochod Hviezd
Hvizd vtákov z neba Hniezd
len hore!
a tu nechať všetko cHoré
stať sa pre svet cHudobný
a v srdci - anjel Hudobný
OBETUJ
nechaj v sebe
umrieť hviezdu
a budeš mať svoju
na nebi hviezdu
silou mŕtvej sa zväčší tvoj duch
pocítiš anjelskú moc
takú čo všetko zmôže
tak ani taká byť nemôže
tak ani taká na zemi tu nie je
len náš duch
pre ňu zreje
nechaj v sebe
umrieť anjela túžby
a pôstom posilnený zrak
uzrie dušu anjelov
tak ako slovom
sa nechá doznieť slovo
aby sme videli
čo za ním skryté bolo
preto neboj sa
smrti hviezd, túžob a snov
čo večné je neumrie
a čo umrie
odhalí nám božstvo večné
Páv a Pavúk
Prv krásou lákal
ako Páv
a keď krásu stratil
za sieť zmenil perá
a pavúkom sa stal
Pozemská krása
keby dietok podoba
bola jak ich hlúposť
málo matiek by rodilo
však ošklivosti je tu dosť
my však vieme dúfam
že starostlivú lásku
nedávame vôbec pekným
no malému a hlúpemu
aby sa stal múdrym, veľkým
SVATÁ RUŽA
Keď svätý odchádza
odchádza sveta kvet
umiera ruža
nechá tu semeno
stvorí muža
Tak umiera boh
ako umiera ruža
aby množila seba
aby stvorila muža
Muž chce späť ružu
muž chce boha mať
tu boh zjaví ženy Div
a skrz ňu k nemu
sa bude ponáhľať