Rysuje sa medzi riadkami dnešnej morálky, že znakom človeka, ktorý je ideálom sú peniaze. Veľa peňazí, dobrý plat. A nie je potom náhoda, že liberál so sklonmi k libertariánstvu R. Sulík kriminalizuje práve ľudí, ktorí neslintajú po čo najvyššom plate.
"Áno, môžeme požadovať, aby poslanci robili za priemernú mzdu alebo rovno zadarmo. Ale potom sa nečudujme, keď záujem o poslancovanie budú mať najmä neschopáci alebo zlodeji a spôsobené škody budú obrovské."
Nespomínam R. Sulíka, lebo proti nemu niečo mám, ale jednoducho sa rozhodol byť médiom pre ideu hodnôt úpadkového materializmu, anarchokapitalizmu a iných magorín. (doplňte podľa svojho presvedčenia) Ide naozaj len o ilustráciu.
Učitelia ako som počul živoria, ostatní podobne a poslancom treba zvýšiť platy aby vôbec fungovali. O čo vlastne ide?
Niekto tu vnucuje zvrhlú myšlienku, že schopnosti človeka najlepšie odmerajú peniaze a ten kto ich má najviac, je nadčlovek. Alebo je to len z núdze cnosť, že som ľudská nula, ale mám len tie peniaze? Hmm?
Ja viem, že žiť z niečoho treba, odborníka zaplatiť treba ak dobre odvedie prácu, ale kam sa podela stavovská česť, hrdosť na svoje schopnosti, ktoré sú nepodplatiteľné ak by ich mal niekto zneužiť? Kde sa podela láska ku profesii, kde urobíme aj niečo len tak, lebo to vieme a robíme to dobre, len tak ako obeť vyššiemu princípu?
Ale o morálke dnes nesmú hovoriť ani slabo platení učitelia, a ak áno, čo si to dovoľujú? Argumentami lepšie zarábajúcich ich udupú k zemi morálni slabosi. Ale zatiaľ len v diskusii, život predsa len naznačuje ako sa veci naozaj majú ...
Tieto dni v roku 2013 mám dojem, ako keby ma vystrelili na inú planétu. Kde sú klasické hodnoty ľudskej rasy, kam sa podeli? Úplne legitímne sa bavíme na vtipoch o deťoch baviacich sa na chudobných učiteľoch. Boli by nadľudia aj oni, ak by mali viac. Nie v hlave, ale v peňaženke. Deti si tvoria rebríček hodnôt z toho, čo im ukazujú dospelí.
Poznáme ľudí zaźratých do svojej profesie tak, že niekedy aj zľavia zo svojich finančných nárokov, len aby robili to, čo ich baví, a zas poznáme takých, ktorí sú diletanti, ale majú tú drzosť pýtať si veľký honorár.
Práve mám čerstvé v sebe slová Emila Páleša:
"Treba nanovo premyslieť pojem peňazí. Presunúť všetky úspory do etických bánk. Peniaze tu nesmú obiehať odtrhnuté od morálky a zodpovednosti. Vo fiktívnej logike dnešného finančníctva činnosti, ktoré sú zbytočné a iba vyčerpávajú Zem, sú vraj ziskové a činnosti, ktorá tvoria skutočné hodnoty , sú vraj stratové. Prestaňme si tieto sugescie všímať. Robme to, čo má zmysel nie to, čo prináša nominálny zisk."
Áno, podľa R. Sulíka a iných nihilistov peniaze budú motivovať človeka k výkonom, a ten kto ich má najviac je nadčlovek. Je toto pravda? Vy ktorí toto čítate povedzte úprimne. Koľko dobrých ľudí poznáte bohatých a koľko "normálnych"? Koľkí z tých zavretí za múrmi a mrežami, s ochrankou a plastikami sú ľudia s veľkým "Ľ"? A táto lož o nadčloveku vytvorila povedzme mafiána a zvrhlíka Berlusconiho, nádherného to pravičiara. A samozrejme aj iných ...
Rudolf Steiner povedal niečo také, že "ak čím menej zisku si ponecháme pre seba, tým bude spoločnosť bohatšia". Určite nemieril na tých z úbohým podpriemerným platom, ale na to, že peniaze treba znova dať do obehu, dať zarobiť aj iným. No skutočným cieľom nie sú peniaze, ale sama práca a tovar ako úžitok pre iných. A teraz sa zamyslime nad tým, aký je kto v našom živote užitočný. Či napr. človek, ktorý dal na trh kopírky, alebo povedzme ten, kto mi zmontoval BMW, aby som si ho mohol lacno kúpiť. Alebo špekulant v banke, oproti tomu robotníkovi, ktorý sa podieľal na výrobe toho super piva, ktoré práve pijem. Je lacné, teda nemal vysoký plat. Ja by som si aj priplatil. Ale komu ten zisk pôjde?
Často sa hovorí o peniazoch, teda o niečom, čoho pôvod je nepodstatný. Ale už málo sa hovorí o skutočných hodnotách, že čo naozaj ľudia potrebujú a nie je tu žiadna vízia, čo by mali ľudia potrebovať. Sú to len neurčité amorfné peniaze. A toto chce nadčlovek. Je to vôbec nadčlovek?
