Nie len ľudia sú rôzni, ale aj každý človek má v sebe toho veľa. Človek nie je ako včela. V úli sú robotnice, trúdy, matka a dosť. Pes šteká, ryba pláva, červ sa vŕta kade-tade, ale človek nie je vôbec tak úzko vyprofilovaný. Ja viem, vídam ľudí v jednotných farbách všade tam kde treba potlačiť individualitu pre zisk, a vídam aj ľudí jednotnej mysle a to obyčajne pod jedným logom, heslom, frázou, farbou, názvom ...
ĽAVICA
Sú ľudia, ktorí majú radi kolektív, svoj rod, národ a napokon aj ľudstvo ako celok. Títo ľudia ak si ten svoj vnútorný vzťah ku kolektívu zracionalizujú, ak budú hľadať cesty na jeho podporu, zistia že všetko prežíva len na základe spolupráce a spolupatričnosti. Toto je základ ľavičiarstva; mať skúsenosť, že ľudská spoločnosť prežíva a prežije, len ak sa bude klásť dôraz na ňu ako celok a jednotlivé individuality v nej budú nahliadané ako súčasti tohto celku, ktoré sa každá iným spôsobom podieľa na spoločnom blahu. Individialitu v takejto spoločnosti spája s inými pocit spolupatričnosti, solidarity, ktorý chápe aj princíp obetovania sa pre obecné blaho. Je tu prítomná aj láska k celku, ale táto je ešte nedokonalá, je akoby nariadená, nie je ešte slobodná.
PRAVICA
Potom sú ľudia ktorí sú zameraní na zdokonalenie vlastnej osobnosti a tvrdia že ak by sa každý takto sám "staral o seba", nakoniec zo všetkého toho individualistického zamerania sa na vlastnú osobu by vznikol aj nejaký osoh pre celok. Proste netreba hneď hľadieť na prospech celku, na slabších a pod., lebo ak si každý pôjde za svojím sebeckým cieľom zveľadenia len seba, vznikne pritom zákonite ako vedľajší produkt substancia z ktorej by prípadne čerpali aj tí slabší; prudký egoizmus by vyprodukoval toľko "nadproduktu", až tie odrobinky zo stola boháčov by nasýtili sociálne slabých, alebo ak by sa tých odrobiniek nedostalo každému, inšpirovali by úspešní egoisti ostatných. V takej spoločnosti kde sa každý stará len o seba sú vzťahy k slabším len v intenciách potreby. Forma lásky egoistu k iným by sa dala charakterizovať ako POTREBA, podnikateľ zamestnanca platí, lebo ho potrebuje podobne ako egoista miluje človeka lebo ho proste potrebuje, potrebuje v zmysle špekulu rozumu (ale aj plytkých citov), nie ako citu pravej Lásky.
CHYBY ĽAVICE
Jednostranné ľavicové zmyšľanie potláča rozvoj individuality pre blaho celku, teda každý jeden človek, jeho sloboda je potlačená v zmysle jeho rozvoja ako individuality. K tomu vlastne napomáha aj systém kde človek nie je provokovaný k vlastnej iniciatíve. Ako je známe, životná núdza často zburcuje aktivitu a človek podá vysoké výkony a to hlavne sám pre seba. Ale ak toto tu nie je, a o človeka je postarané bez toho aby sa sám o to príćinil, nastane letargia a úpadok.
CHYBY PRAVICE
Jednostranné pravicové zmýšľanie izoluje od seba ľudí v ich svetoch, v ich životných zameraniach, ktoré ak tu nie je zmysel pre celok, môžu egoistické chute ľudí prerásť do antispoločenských foriem a oni aj prerástajú, viď prípad v Nórsku. Pravica je dobrá na pestovanie sebavedomia, individuality, ale ak stratí kontakt s celkom (rátam tam celú prírodu), vyvinú sa u pravicovo zmýšľajúcich a aj tých pre ktorých sú vnútenými vzormi fantasmagorické chcenia nezlučiteľné s prirodzenosťou.
.
Človek patrí k nejakému celku a zároveň je jeho osudom aby sa stával viac a viac individualitou sám pre seba. Človek sám pre seba je jedným svetom v interakcii s inými svetmi a v rámci nejakého Jedného Sveta. Preto má pravdu ľavica, ale aj pravica; lenže ako tieto dve smery spojiť, v čom ich zlúčiť? Myslím že to ide len v Láske. Len ak milujeme môžme strpieť dočasne obmedzenie našej slobody a len ak milujeme môžme ozdravujúco pôsobiť na slabších, hoci sme "sprostí buržuji".
Je načase uznať legitimitu oboch spomínaných politických systémov naraz v jednom princípe. Je načase nespoliehať sa len na jednu zo svojich rúk, lebo s oboba sme silnejší. Ľavica a pravica v politike? Raj extrémistov.
