Človeka to zarazí. Tento starec chváli vojnu? Alebo je to len zmierenie sa s vlastným životom? Veď čo už ak sa stalo čo sa stalo ... Nebol to jediný človek ktorého som počul takéto niečo vravieť. "Najlepšie bolo za vojny"- tvrdil jeden Maďar. Vysvetlenie môže byť aj také že bol vtedy mladý.
Určite je vojna strašná vec, ale pozrime sa na psychický stav ľudí žijúcich v mieri a prosperite. Cítia všetci že žijú zmysluplný život? Kedysi bol človek šťastný ak mal čo do úst a dnes máme depky z toho že nemáme na úrovni auto, dom, alebo si nemôžme dovoliť kúpiť každému dieťaťu notebook, či niet na dovolenku k moru. Ja neviem, ale niektorým veciam asi nerozumiem. Človek ktorý má kde bývať dokonca má sj pekný dom, auto - dva - tri a dovolenky dvakrát do roka je schopný vyplakávať že sa mu nedostáva. Je toto normálne?
Vojna je strašná vec a preto musí to byť nepochopiteľné ak niekto práve cez vojnu zažil závan zmyslu života. Dokonca aj v koncentráku, ako o tom pojednáva aj psychológ židovského pôvodu Viktor Frankl. Ako je to možné?
Napadá mi k tomu myšlienka, či nie je odolávanie zlu podobná potreba, ako povedzme potreba jesť či piť a pod. No na rozdiel od inštinktu prežiť fyzicky je potreba odolávať zlu a bojovať so zlom "inštinktom" duše či ducha. A práve to by aj vysvetľovalo ten sklon človeka hľadať nepriateľa a ak nie je, tak si ho umelo vytvára. Inštinkt bojovať so zlom v duši je, ale keď ho zle pochopíme. nájde si cestu k prejavu nesprávnym spôsobom. A to preto, lebo nemáme bojovať proti vonkajśiemu nepriateľovi z mäsa a kostí, ale proti skutočnému zlu ktoré nie je ani telesne manifestované a ktoré je často v nás samých. Výzva duše k boju je výzvou k zápasu s vlastnými neresťami.
Človek potrebuje bojovať tak ako potrebuje jesť a piť. Je to boj o svoju duševnú integritu, o to čo ho robí človekom. Neustále, minútu po minúte nás niečo neznáme chce stiahnuť dolu k nízkym pudom a zas niečo vyššie v nás tú tiaž dolu neustále prekonáva, alebo sa aspoň o to snaží. Veď to vieme sami koľkokrát máme na jazyku urážku, ale radšej si doň "zahryzneme", koľkokrát by sme si radi dekadentne užívali, ale hneď sa zahanbíme, lebo za tým cítime niečo nemorálne. Bojujeme, ale ani o tom veľmi nevieme ...
Prečo sme dnes nešťastní s plným bruchom? Zrejme preto lebo napĺňame len svoje telesné potreby a ak sa dostaví nespokojnosť so životom; myslíme si že to preto lebo máme ešte málo. To ale nie je pravda. Napriek vyplakávačom váľajúcim sa v dostatku si myslím že statkov máme tak akurát. Ja viem, zle sa to počúva.
Stredoveký Uhorský kronikár videl dôvod víťazstva Tatárov v morálnom úpadku Uhorskej šľachty, ktorá si len užívala radostí života, muži pestovali zmäkčilé spôsoby a miesto bojového výcviku poriadali pitky, zaujímali sa o módu, o zveľaďovanie majetku a pod. Takéto oddávanie sa radovánkam stálo Uhrov nesmierne množstvo mŕtvych a ukrutné utrpenie. Je to síce o vonkajšom boji, ale dosť veľa naznačuje ...
Pôvodne slovo "džihád" znamená boj so Satanom v zmysle boja s osobnými neresťami, či zlom v duchovnom zmysle. Je to teda archetyp známy celej civilizácií a dnes tento hlas duše ktorý žiada boj so zlom je buď umlčiavaný, alebo nesprávne pochopený.
Dnes je móda skôr neresti vybičovať, lebo mnohokrát skrz nich príde finančný zisk. Klamanie ľudí na trhu ktorý je božstvom je niečim normálnym. Sklon k podvodom, pretvárkam, lži, k agresii a vystavovaniu úchyliek na obdiv je dnes in. Čiže presne naopak ako by to správne malo byť, a preto dnes má človek pocit nenaplnenia źivota, preto depresie vedú v chorobopisoch, preto je spoločnosť tak neurotická.
Do čerta s takým mierom a prosperitou ktorá robí z človeka plaza, mäkkýša, sviňu pri válove. Oddávať sa hliveniu ducha, ale aj tela v živočíšnej stupidite? To je snom mnohých. Ale osudom človeka je niečo iné. V každej dobe bol človek nútený bojovať a ak to nerobil dobrovoľne, bol k tomu dokopaný. Nemôžme si nahovárať že dnes môže byť už všetko hotové, lebo máme na to "páky" a "mechanizmy", že si nejako zázračne nastavíme systém, "ľahneme" si a všetko pôjde samo. Že príde dokonalý politik, vytvorí dokonalé zákony a všetko bude fajn. Nie, nikto nepríde a nič za nás neurobí!
Bez vyhlásenia vojny zlu ktoré je v nás samých sa spoločnosť neposunie ku predu ani o krok.
