Popravde povedané, byť sebeckým spôsobuje určitú slasť. Slasť môžeme mať okamžite, ale za cenu veľkých strát a za cenu budúceho utrpenia, alebo si svoj egoizmus trocha upravíme a aby sme dosiahli ešte väčšiu slasť a menej utrpenia, prijmeme do svojho života aj trocha altruizmu.
Príklad: Chcem byť bohatý. Ale bohatstvo ako svoju túžbu egoizmu paradoxne dosiahnem len tak (hovorím o normálnom stave) že budem ľuďom robiť dobre! Proste ako budem ľuďom dávať čo potrebujú, ľudia ma potom ohodnotia priamoúmerne k tomu ako ja chápem ich potreby. Samozrejme dá sa v tom aj klamať, ale zlodeji a mafiáni si predsa tej slasti z egoizmu neužijú, veď sú vždy jednou nohou v base, či v hrobe. Takže ak chceme byť úspešní egoisti, hor sa študovať altruizmus! Heslom úspešného podnikateľa by potom malo byť: „ Rob iným to čo chceš aby iní robili tebe"!
Egoizmus je šialenstvo duše a filozofie postavené na egoizme sú choré a pre chorých. Lebo egoizmus sa ani nedá uplatňovať.
Ak si ateista, či veriaci, musíš vidieť že všetko vo svete je navzájom prepojené. Teda ak by sme niečo niečomu ubrali pre seba, nakoniec by to aj tak chýbalo nám! Byť egoistom totiž nie je ani možné. Všetko čo človek urobí akože pre seba, raz bude užitočné pre iných. Podobne ako keď si pestujeme svoje telo, ktoré raz budú pojedať červy. V Tibete s tým počítajú a preto po smrti telo rozsekajú a hodia vtákom ako poslednú obeť pre iné bytosti. Nie, nie, nikto sa tomu nevyhne tak, či onak ... Aj popol je dobré hnojivo.
Ruskí filozofi tvrdili že oddelenie sa od celku je synonymom zla. Lenže zabudli pripomenúť že zlo je len zdanie. Lebo ako sa hovorí - všetko zlé je na niečo dobré.
Slovami sa ťažko vyjadrujú ozajstné pravdy, tak ma nechytajte za slovo teraz ak poviem že to čo sa dnes chápe pod egoizmom je v skutočnosti ničenie vlastnej podstaty a dôsledný egoizmus by sa stal vlastne altruizmom.
Klasický egoista má myšlienku že je možné naplniť svoj život vyzdvihovaním svojej osoby v tom bežnom zmysle. Pokúša sa o to a nevie že sa pokúša o nemožné. Snáď sa mu aj niečo podarí, ale žije potom akoby vo virtuálnom svete. On sám sa potom stane len potravou pre iné bytosti a jeho majetok rovnako. V skutočnosti je egoista ako ho poznáme ovládaný silami ktoré nedokáže ovplyvniť. Takže každý sebec je len bábkou bez Ja v ktorej žijú a priživujú sa iné bytosti aby ho využili pre svoje ciele.
Lebo napríklad malé dieťa ktoré by bez egoizmu neprežilo, to sa pre egoizmus nerozhodlo, je to uňho len pud. Teda tým že je egoistické nenapĺňa svoje potreby pre ktoré sa rozhodlo, ale práve naopak je bezmocne vedené niečím čo nepochádza z jeho Ja, ale čo je vlastné ľudskému rodu ako celku. Ľudské dieťa je egoistické, lebo to ľudský rod chce ako celok, ale dieťa to nechce, lebo ani nemôže chcieť.
Všetko čo by človek urobil je v rámci Celku a robí to pre celok. Oddelenie je nemožné. Ale ak chceme vniesť trocha svetla do pojmov ako egoizmus a altruizmus, musíme začať hovoriť o uvedomovaní si, o vedomí. Určite egoisti i altruisti hovoria o pokroku a chcú ho ak propagujú jedno či druhé. Zabúdajú ale na to čo ich ozaj robí pokrokovými - Vedomie. Vedomie a uvedomovanie si Právd sveta.
Človek si musí uvedomiť odkiaľ sa vinie prúd dejín a odhadnúť kam ide. Napríklad z dejín je známe že tí ktorých by sme teraz nazvali egoisti, boli kedysi len média bez vlastnej vôle. Napríklad mnohí panovníci. A práve naopak teraz nastáva doba, kedy sa ľudia vedia organizovať aj sami pre vlastné sebauvedomenie, pre vzrast inteligencie u každého jednotlivca rovnako, nie jedných na úkor iných.
Slovo egoista sa používa v hanlivom zmysle. Ale čo je na egoistovi ozaj zlé? Ako som už povedal, nikdy to nie je tak žeby egoista bol nejaký sebavedomý a vôbec vedomý. Dnešný egoista je ponorený do procesov ktoré sa dejú v jeho tele, v jeho duši, či dokonca v duchu, a bezmyšlienkovite, bez vlastného posúdenia ich nasleduje. Nerobí s tým nič, len sa stáva otrokom buď tela, alebo bytostí z ducha o ktorých ani nevie či sú dobré či zlé a pod ...
Egoisti sú dnes tí ktorí nasledujú len hmotu ale aj tí ktorí sú veriaci. Lebo ak je niekto veriaci kresťan tak to ešte neznamená že je ne-egoista. Lebo ako hovorí sv. Jakub - aj diabli veria v Boha a predsa sa trasú ...
Všetko je v uvedomovaní si. Kto si uvedomuje ak nie ja? A kto koná bez toho aby chcel ale len musí, lebo mu je to nejakým spôsobom vnútené?
Slová egoista a altruista by som nahradil preto slovami „nevedomý" a „vedomý".
Ja ako veriaci so myslím že Boh nás chce vedomých a Pravdu poznajúcich. Nevedomého tvora chce Satan. Preto ani je neverím tradícií len preto že je to tradícia a len preto že to hovorí niekto z hierarchie cirkvi. Boh po mne nechce aby som po ňom papagájoval, prečo by som mal potom papagájovať napr. katechizmus?
A z toho vyššieho popísaného robím záver že mnohí v Cirkvách sú egoisti v tom najhoršom slova zmysle. Hlavne ak sa vyhraňujú voči iným ako jediní praví. Napríklad RKC nechce do svojho učenia prijať nič čo by vlastne filozoficky zjednotilo náboženstvá. Ako by to mohli chcieť keď oni sú tí jediní a praví? (Napríklad Pálešovu angelológiu) Tento postoj je od Satana.
