reklama

Láska, čo si zač?

Troška o Láske od tej ideálnej v duchu až po partnerskú v tele .... Prichádzaš ako zlodej a robíš z nás bláznov. Odrazu sme šťastní aj keď nemáme celkom nič keď prídeš. Stačíš nám len Ty sama. Ľúbime a nemáme, milujeme nevyslyšaní a túžime po blízkosti objektu svojej lásky. Milujeme ale viac ak je milovaný ďaleko. Pretože vieme milovať v myšlienkách, vieme milovať celou dušou a duchom až je z našej lásky naplnené celé okolie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Prichádzaš ako zlodej a robíš z nás bláznov. Odrazu sme šťastní aj keď nemáme celkom nič keď prídeš. Stačíš nám len Ty sama.

Ľúbime a nemáme, milujeme nevyslyšaní a túžime po blízkosti objektu svojej lásky. Milujeme ale viac ak je milovaný ďaleko. Pretože vieme milovať v myšlienkách, vieme milovať celou dušou a duchom až je z našej lásky naplnené celé okolie.

Ach, aká je nádherná láska v nenaplnenosti a ako nadnáša, sťa by bola ružovým vetrom ktorý unáša oblaky nášho bytia tam kam sa jej chce a my sa len necháme unášať. Aká je nádherná láska v očakávaní a ako vyživuje dokonca aj naše telo. Kto myslí na jedlo a pitie ak vrelo miluje? Milujúci je presvedčený vo svojom naplnení darom z nebies, že je nesmrteľný vo svojej láske, že táto chvíľa v ktorej miloval nikdy predsa neumrie!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Láska prichádza z nebies, do nebies nám dvíha zrak a ak ju ponižíme do prachu Zeme, opúšťa nás. Lebo Láska nemôže jestvovať v smrti pozemskej pominuteľnosti a zjavovať sa v našich žiadostiach tak, ako by sme si to želali. Ak my nepôjdeme s ňou, ak my sa nepremeníme na rovných pre vznešenú Lásku, ak sa nestaneme nádhernou nádobou pre úkryt nebeského ducha zvaného Láska, ona potom ujde a namiesto nej nás navštívi Utrpenie. Zloba a nenávisť vystriedajú Lásku, ktorej ľahučké kroky a jemnú hudbu tlkotu jej srdca sme nechceli nasledovať.

Kto miluje iného človeka, nemá na tom žiadnej zásluhy. Ani ten koho milujeme to nespôsobil. Vari si môžme vynútiť či vyrobiť Lásku? Ona je milosťou. Ale môžme si ju niekedy zaslúžiť. Veď poznáme tých ktorí sa stránia pominuteľných rozkoší sveta, ktorí trpia pre Pravdu a ktorí napokon sú často zahrňovaní priazňou Lásky tým že sú milovaní alebo sami milujú. No nie je krajšie milovať ako byť milovaný? Nie je krajšie zažiť nádheru z darovania sa, ako len čakať na niekoho priazeň?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keby mal zásluhu ten kto miluje na svojej Láske, trvala by večne, ale pozrite sa ako dlho trvajú vaše Lásky. Veď naplnenie Lásky je často začiatkom jej konca v pozemskom čase. Uloviť si človeka totiž neznamená ulovenie Lásky. Dať človeku putá sobášom neznamená dať putá Láske a navždy si ju zaistiť.

Láska chce aby sme boli ako ona. Hovorí: "bohovia budete!" Ona nechce byť hračkou ani kratochvíľou, ale ona nás chce naučiť ako sa stať Vznešeným Duchom! Preto nás predchne náklonnosťou k opačnému pohlaviu, aby nás postrčila k vzájomnej pomoci podobne ako si pomáhajú anjeli v nebi v Božej Jednote, aby nás naučila stať sa bytosťou ktorá sa podieľa na Jednote sveta čiže na živote Existencie, či proste Boha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa pozeráš do očí milovanej osoby, sála z nich večnosť Božej existencie a duchovná budúcnosť vás oboch. V Láske ste uzreli Boha a ak je nejaký dôkaz o existencii Boha, je ním práve schopnosť človeka milovať až k sebaobetovaniu. Tvoja telesná Láska je príťažlivá nie pre jej dokonalosť tu a teraz, ale preto že sa v nej akoby zjavila dokonalosť z nebies ako predobraz jej budúcej možnej dokonalosti.

Nikto nikdy nemiloval osobu z mäsa a kostí. To je len klam. My milujeme "sen" o osobe, ale na rozdiel od klamlivých snov, tento sen zasiala do nás Láska. Láska nebies sa spojila s iskrou ducha milovanej osoby a to robí z nás bláznov. Veď vieme že nemilujeme pre vonkajšiu krásu, telesného ideálu, lebo ak by tak bolo, zamilovaných párov by na Zemi bolo len zopár.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predtým keď sme sa narodili, uzreli sme vznešený ideál Krásy ktorý je aj Pravdou. Uvideli sme pravzor Lásky. Pre muža tvár ženy vyvoláva mu pred vnútorný zrak spomienku na toto Božstvo ktorému bol kedysi poblízku. Ideál v ňom zapáli cit pre pozemskú bytosť. V tomto ideáli človek horí aby si v tej nebeskej vyhni ukoval vyššiu bytosť a pomohol aj túto vyššiu bytosť ukovať v človeku ktorého miluje. Skrátka, aby sa spolu stávali vyššími bytosťami.

Alebo je niekomu milšie počuť vetu "milujem ťa" s vedomým že ide len o oplodnenie a rozmnožovanie? Nie, Láska medzi pohlaviami má vyšší zmysel a vy to cítite ak milujete, vy to viete! No ak sa tejto vedomosti vzpierate, láska je preč.

Človek dnes aký je nie je ideálny. To ale nemyslím telesne, ale vo vnútri. Telo je dokonalé, mozog v hmotnom zmysle je v postate dokonalý, ale duch ešte plne nevošiel do tohto tela a neprevzal opraty pudov do rúk vyššieho Duchovného vedomia. Predsa ale vnímeme dokonalosť v Láske. No kto sa cíti v láske akoby mu niečo chýbalo? Ktorí zaľúbený trpí depresiami? Láska je liek, lebo ona je samým Bohom.

Kto si chce dnes udržať nádhernú Lásku svojej mladosti, takú akú zažívajú deti a puberťáci, ten v prvom rade musí v Lásku veriť. A musí veriť v to že nesúvisí s ničím pozemským. Na to sa netreba pýtať ani vedcov či by to vyvrátili alebo potvrdili. Potom je dôležité vidieť v inom človeku, v partnerovi viac ako je.

Jean Paul Sartre tvrdí že človek nie je tým čo je teraz ale práve že tým čím sa chce stať teda tým o čom myslí a "sníva" že bude. Existecialista a myslím ateista Sartre dáva bytie človeka v postatne do nehmotnej roviny.

Áno, Láska sa vynútiť nedá, je milosťou ale predsa len sa môžme urobiť vhodnou nádobou pre jej prijatie. Najmä je o tom vhodné hovoriť vtedy ak cítime že Láska vo vzťahu vyprcháva, hynie. Ak sa tak stáva, vedzme že sme sa dostali do vyššieho levelu Božieho záujmu a teraz musíme zabojovať o Lásku aj sami, musíme sa spolupodieľať na Láske. Ako?

Láska znova príde ak sa staneme chápavým, tolerantným a odpúšťajúcim. Veď človek na ktorom vidíme dnes chyby, mal ich tam aj predtým, ale teraz je rad na našu vôľu, na nášho ducha aby sa k chybám partnera nestaval ako cudzinec a nechápavý primitív, ale ako súcitiaca bytosť ktorá chce dospieť, chce vyrásť z dieťaťa na dospelú a vyspelú bytosť. Teda ak budeme pokorne pracovať sami na sebe, Láska nielenže opäť príde, ale aj s väčšou silou, bude pevnejšia a vedomejšia, viac napĺňajúca nášho ducha ale i rozum. Budeme vyspelejšími bytosťami a práve o tom je pozemský život.

Tak Vám želám stále väčšie pochopenie Lásky a to aby len žiarila ako maják vo vašich životoch. Lebo ak máte ju, už Vám vlastne ani nič iného netreba.:-)

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu