Žijeme uprostred pokroku, napríklad za chvíľu budeme vedieť transplantovať hlavu, ale najskôr sa ich učí ľudstvo rezať.
Veda to je predovšetkým - pokus a omyl a prosperita nám umožňuje si vŕtačku prv skúsiť, ako ju kúpime. Vyvŕta dieru? Ako rýchlo? Ako hlboko? Zákazník má mnoho otázok, aj keď často len málo peňazí.
Veci treba skúšať, teda prv do nich kúsať, ako dávno do mince či je pravá, alebo jablko nie je kyslé, či otrokyňa neochotná.
Skúšaním, po-kusmi, s-kúškami sa postupne prehryzávame k pravde.
"Drahá, miláčik, poďme skúšať a do seba kúsať, lebo čo keď si sprostá krava a zlatokopka a večer 13.11. budeš mať migrénu a nevieš navariť kung-pao a dáš poštárovi? Čo keď si miláčik môj drahý, môj pokladík len prašivá zmija?"
Manželstvo na skúšku je dobrá vec, pretože ak už máte papier, nemôžte sa len tak tak zbaliť a tresnúť dvermi. Doba je ale založená na vede a vedec musí byť neustály oportunista a pochybovač a podozrievavý. Pokrok proste nezastavíš, ani partnera, ktorý sa ti zošklivil by si nemal. Každý je predsa potenciálna sviňa, my nadupaní vedou by sme to mali vedieť.
Papiere podpisujú len ľahkovážni hlupáci a potom sa divia že sa stanú strašné veci. On po wecku nesklopí dosku! Ona volí Kolára!!! Odporúčam mať kufre vždy zbalené, doba je hektická, čo keď už na rohu čaká ten pravý/á?
Nehovorte, že nemôžte ísť do vzťahu apriori s tým, že ho raz možno ukončíte. Vy musíte, ak chcete byť vedeckí, nie ste predsa nejakí ezoterickí šarlatáni, či katolibanskí džihádisti. Vy predsa nechcete samovraždu svojej osobnosti, ale harmonický vzťah! K tomu je ale veda, nie horoskopy. Leda ak by boli vedecké ...
Nehovorte, že je to stav ako byť napoly tehotný! Že buď milujem, alebo nemilujem, lebo však dá sa byť napoly tehotný - čo potrat? Proste potratený, utratený vzťah. Vedecky.
Že som tu nespomenul lásku? S láskou sú len problémy, však si spomeňme na Veronských milencov ako dopadli, na Tristana a Izoldu .... A mnoho iných, ktorí skončili pod vlakom, či s kravatou, alebo s jedmi farmaceutického priemyslu ...
Takže treba skúšať, kým príde kuss a kiss ...
Sú ale aj iné názory, napríklad minule mi hovorí kámoš:
"Vieš, je to takto ... Oni žijú spolu na skúšku, čo znamená, že voľnosť, sloboda, tu a tam flirt a didžiny a pánske jazdy a dámske jazdy, prejde desať rokov a oni si povedia, že však to je tak kúl, aj babka to povedala, aj barman Jojo, aj ich kokršpaniel Hany ich vidí rád pohromade, a nemajú žiaden problém, však 10 rokov šťastného života spolu: A tak sa zoberú, majú deti a potom .... To čo to? Kde je tá sloboda? Všade plač a osraté plienky a tá krava po mne ryčí, že prečo som tak neskoro prišiel domov??? Ta to ne - rozvod!"
A iný kamarát mi povedal toto:
"Samozrejme že láska pominie, ale len debili skĺznu k tomu, že sa o ňu už nebudú usilovať. Problémy patria k životu, na problémoch rastieme. Samozrejme, že sa aj niekto rozvedie, čo je tragédia, ale donekonečna skúšať nie je len taká istá tragédia, ale aj nedostatok inteligencie.
Aký muž pasuje k akej žene? Žiaden muž k žiadnej! Keby veda vyhrala, ženy a mužov treba izolovať! Najlepšie si muž rozumie s mužom a žena so ženou. (A túto trápnu hlúposť akoby odkopírovanú z tohto môjho textu veda dnes aplikuje do života ...)
Môžme vzťah degradovať na požičanie si náradia z Tesca, to je teraz in. ale láska a spolužitie nie je zďaleka len o kvalite vŕtania dier do steny. Tiež človek je viac ako kocka detskej skladačky, ktorá zapadne do inej kocky. Nie je to hneď vôbec tak, ako spieva Richard Muller, že "do zámky viac nepasuje môj kľúč" a hotovo .... My sami sme zámočníkmi, my to máme mať pod kontrolou.
Konečne asi každý pozná tú starú srandu, ktorá kolovala po fejsbúku, že ... " za našej mladosti sa veci ešte opravovali, a hneď nevyhadzovali."
Buď ľudia dnes nie sú schopní lásky, alebo sú zmagorení smerovaním do konzumu, alebo sú zbabelci, alebo to všetko dohromady?"
