Tešil som sa na prácu. Predstavoval som si ako uplatním svoje vedomosti o podprahovom vnímaní, aké rafinované pasce pre oko budem vymýšľať. A ľudia budú hádzať peniaze tej firme pre ktorú som vyrobil pútač, lebo ten ich zhypnotizuje.
Tak som sa do toho pustil. Dostal som od šéfa úlohu a hral som sa s farbami, tvarmi a písmom aby som dosiahol čo najlepší účinok, aby to bolo čo najkrajšie. Chcel som dať do toho všetky svoje vedomosti, cítenie a talent.
Po týždni ma šéf oslovil: " Joži, prečo ti ten návrh tak dlho trvá? To musíš bum bum a je to. Pozri sa:"hodil predo mňa cédečko a pokračoval v kázaní: "Tu máš obrázky zo všetkého o čom by mohla byť reklama. (clipart) Keď robíš pútač pre krčmu, stiahni tam nejaký krígeľ piva, keď kvetinárstvo, máš tam sto rôznych stvárnení kvetov. My si nemôžme dovoliť dlho spracovávať návrh. Kto nám to zaplatí? Príde ďalšia robota." (rok 1997)
Zavolal si ma k hotovým výrobkom a ukazuje: "robíš pre právnika? Parížska modrá ako podklad, bronz písmo pätkové. Otváračky u lékara? Zlatý podklad, čierne písmo. Reštiky? Daj tam potravinárske farby, (zelená, červená, žltá), stiahni nejaké taniere s hromadou jedla a je to!"
Pochopil som. Výsledok návrhu reklamy musel vychádzať z čím narýchlejšieho vyhotovenia popri kvalite minimálnej odhadovanej tolerancie u zákazníka. Dokonca ak chcel zákazník niečo zložitejšie, mal som sa pokúsiť odhovoriť ho od toho.
Celá moja práca potom pozostávala zo sústredenia sa na techniku procesu vyhotovenia čím jednoduchšieho, najlacnejšieho a najrýchlejšie spracovaného pútača, nápisu, vizitky či pozvánky, spracovania loga apod ... Žiadne nádherné písmo, ale taký kompromis, aby sa čím ekonomickejšie naukladalo na samolepiacu fóliu do rezacieho plotra.
Bum bum bum ... Urobil som dve rovnaké motívy na pútačoch pre dve firmy? Nevadí. Jedna je z Michaloviec, druhá z Humenného, hádam sa nestretnú... A ak hej, čo na tom? Štandard a móda, že?
Šéf mal najradšej veľké zákazky. Napr. vyhotovenie kvánt označení palív pre benzínky. Tam nič netrebalo tvoriť, len rezať a lepiť .... Alebo veľké reklamy umiestnené vo výškach kde sme zarobili hádam najviac na ich montáži. Alebo vylepovanie bilboardov. Platili nás za takú kreativitu ktorá pozostávala z rozmýšľania že ako si rozmraziť skrehnuté prsty pri výlepe pre AMG ku koncu februára. Ale víno pri tom mraze chutilo:-)
Myslím že takto sa začala moja robotnícka kariéra. Pokračovanie nabudúce.
