Spoločnosť sa už nenosí, to je komunistické. Najkrajším slovom dneška je sloboda. Moja sloboda, kašlem na spoločnosť, ešte tak znesiem rodinu a dosť ...
Šetrnosť je dobrá, treba myslieť ekonomicky a preto nemôžme platiť niečo, čo neužívame, alebo s čím nesúhlasíme. Moje dane by nemali ísť na niečo, s čím nesúhlasím. Takto argumentujeme ak nám ide o odluku cirkví od štátu, ale je tu aj iný dôvod. V práci sa maká pre obživu a iné pôžitky a kultúra je o duševno-duchovnom vyžití sa.
Boli tu časy, kedy kultúra bola len nadstavbou výroby. Boli to časy, kedy kultúra robila slúžku ideológii, ktorá hlásala jedinú realitu materiálnych hodnôt a výrobu ako jedinú realizáciu života. Robotnícka trieda a komunisti, mali byť vrstvou kňazov tohto náboženstva, továrne chrámami a samotný proces výroby kultom, svätou omšou Marxizmu. Iste, experiment sa nepodaril, lebo kultúra a duchovno neprináleží oblasti výroby, ekonomiky.
Kapitalizmus, čo sa týka výroby a konzumu nezlyhal, lebo veľmi pekne oslovuje ego a rovnako si z kultúry urobil slúžku výroby, ale efektívnejšie ako komunizmus. Kapitalizmus, resp. Západný typ spoločnosti sa neštíti žiadnej kultúry, je použiteľná každá, ktorá naženie kapitál a samozrejme v rámci zákona, resp. treba vedieť dobre plávať v legislatíve.
Je jasné, že kultúra, ku ktorej patrí náboženstvo a aj vzdelanie je odkázaná na financovanie z výrobnej sféry, veď slávni umelci sa odjakživa krútili okolo bohatých mecenášov, boli vydržiavaní umeniachtivou šľachtou, neskôr aj buržoáziou. Podobne mecenáši financovali projekty vzdelávania a pod. Dnes je to trocha inak, dnes sa stáva kultúra a umenie slúžkou výroby, alebo akéhokoľvek podnikania, či je to sféra finančníctva, teda bánk a rôznych podobných skupín, alebo média, tlač ...
Filozof Berďajev tvrdil, že demokracia pripúšťa lož a tento jeho názor chápem, ak sa pozriem na to, ako je zneužívaná kultúra pre zisky výrobnej sféry, alebo jednoducho pre akékoľvek zisky. Televízne stanice, rádia a takmer všetka tlač žije z reklamy a teda nejde v žiadnom prípade o kvalitu čo ponúkajú v zmysle morálnom, ale ide o "kvalitu" ktorej sa hovorí "sledovanosť". A preto pre zisk sa málokto štíti lži, vlastne nikto. Nikto v médiách, ktoré ponúkajú "kultúru" neposudzuje umelecké dielo v zmysle jeho naozajstnej hodnoty, ale len v zmysle dobrého predaja.
A takto je dnes kultúra slúžkou biznisu, slúžkou výroby. Vždy je tu povedomie o Cirkvi, alebo o náboženstve, ktoré je tu len preto, aby ľudí zotročilo pre zisk. Cirkev pre feudála bola údajne organizácia, ktorá mu zabezpečila človeka, aby mu drel na jeho majetku. Dnes sú podobné pokusy o manipuláciu a akosi to nikomu nevadí. Kultúra je zneužitá pre chamtivosť, reklamné štúdia a agentúry robia umenie pre biznis. Umelci sa stávajú len reklamnými figúrkami, ich diela takisto. Málokto podporuje umenie pre podporu umenia, ale skôr sa zneužíva umenie pre biznis, kde sa aj klame ....
Ako je to dnes s nezávislosťou médií, ak žijú z reklám a musia mlčať o negatívnej činnosti svojich inzertujúcich? Ako je to s kvalitou umelcov a ich diel, ak sú dobrí hlavne preto, lebo dobre predávajú? Keď vieme, aký je drahý reklamný čas v médiách, aké milióny a miliardy idú hviezdam showbiznisu a športu, je tu otázka, či tie peniaze niekde nechýbajú, napr. v platoch zamestnancov, alebo pri modernizovaní a rozšírení firmy.
A tieto praktiky sa prenášajú aj do politiky, čo sa týka volieb. Kto by súhlasil s tým, že pri výrobku mu stačí len základná informácia o ňom a pri politikovi by to malo byť podobne? Nesúhlasili by s tým špekulanti, ktorí v podstate na spoločnosti len parazitujú. Za polopravdy a niekedy klamstvá obalené do umenia, do "kultúry" zarobia miliardy ... A potom niet kvalitnej kultúry a média sú plné nekorektnosti a umeleckého braku.
Pýtame sa, že prečo je v televízií toľko nevkusu, prízemnosti, vulgárnosti. Nuž preto, lebo sme kultúru-umenie urobili slúžkou biznisu, výroby, ekonomiky, ba i politiky. Možno by sa to dalo obmedziť nejakou legislatívou, ale to by nebolo populárne, lebo liberalizmus ide ... Čo s tým? Ide len o to, aby sme si uvedomili čo sa deje, čo robíme .... A potom možno raz výroba bude o výrobe a kultúra o kultúre.
Takže nejde len o populistické hlášky o oddelení cirkví od štátu. V bahne problémov zostaneme aj keď tie cirkvi oddelíme ....
Témou týchto dní je direktívne nariadenie rádiám hrať Slovenskú hudbu. Samozrejme, že žiadne nariadené dobro, nie je už dobrom, ale len to je dobré, čo sme prijali slobodne. Lenže komerčné rádia nikdy nehrali slobodne, ale to čo hrajú je len diktát popularity, aby boli počúvaní, takže celá debata pre za, alebo proti je smiešna.
Štátne, čiže v podstate "obecné" spolky odmietame, ale tie súkromné ruky zas len nie sú o slobode, vždy len sledujú záujmy zisku, nie ozajstného prospechu pre konzumenta. Ako nájsť ozajstnú slobodu? To si musí každý vyriešiť sám za seba.
Keď meče trhu rinčia, múzy mlčia ...
