Buddha bol veľmi vzdelaný a mnohým veciam rozumel preto pochopil, že jedinou cestou ako sa oslobodiť, je byť pokorným, snažiť sa zmenšiť. Dovtedy sa venoval iba tomu, aby rástol v múdrosti a zväčšoval sa; aby sa však oslobodil od hada, musel sa teraz naučiť ako sa zmenšiť, inak by mu hrozila smrť. Pomaly, pomaly sa začal zmenšovať, stával sa stále menším, až nakoniec z neho nezostalo takmer nič. Tým spôsobom sa zo zovretia hada oslobodil."
V niektorých oblastiach Indie je had uctievaný doteraz. Existuje okolo neho celé náboženstvo, s kňazmi a kňažkami; had má svojich sluhov akoby bol božstvom... V Európe sa rozpráva mnoho rozprávok o drakovi čo zajme krásnu princeznú, nevinnú a čistú, a potom ju drží v zajatí vo svojom paláci. Úbohá princezná v zajatí chradne a v slzách sa modlí, aby ju rytier oslobodil. Rytieri prichádzajú jeden po druhom, ale všetkých drak zhltne. Jedného dňa sa však objaví rytier, princ, krajší a čistejší než všetci ostatní, ktorému čarodejnica prezradila tajomstvo ako draka poraziť tým, že mu povedala o jeho slabej stránke - povedala mu, že je tu určitý moment, kedy je veľmi zraniteľný a vtedy ho môže premôcť a poviazať. A tak vyvolený princ, dobre vyzbrojený, dosiahne víťazstvo a princeznú oslobodí. Poklady, ktoré sa nahromadili v zámku počas celých storočí, patria teraz princovi čo zvíťazil nad drakom svojím poznaním a svojou mimoriadnou čistotou. Potom spolu vysadnú na draka a cestujú po celom svete.
V príbehu, o ktorom hovoril majster, Buddha takmer podľahol, pretože had sa nenachádza mimo človeka, ale v ňom; je to symbol sexuálnej sily čo v sebe máme a s ktorou musíme zápasiť. Drak alebo had je teda sexuálnou silou; zámok je fyzickým alebo astrálnym telom človeka; princezná je dušou, ktorú rytier - zasvätencovo ego musí oslobodiť. Zbraňami čo pritom používa - meč, atď. sú vôľa a znalosť ako si podmaniť túto silu a využiť ju. Potom sa drak stane jeho sluhom, slúži mu ako kôň čo ho nosí priestorom. Teraz môžete vidieť jasnosť a jednoduchosť večného jazyka symbolov.
Inú verziu podobného dobrodružstva môžeme nájsť v príbehu o Tézeovi, ktorý pomocou Ariadninej nite našiel východ z labyrintu a zabil Minotaura. Minotaurus je iným symbolom pre sexuálnu silu - silný, produktívny býk, ktorý predstavuje našu nižšiu podstatu a ktorého musíme zapriahnuť a prinútiť orať ako vola. Labyrint, podobne ako zámok, predstavuje fyzické telo a Ariadna vyššiu dušu, ktoré vedie človeka k víťazstvu.
Všetci zasvätenci musia týmto testom prejsť. Milované dievča malo dvojakú povahu: nebeskú a ľudskú (alebo astrálnu); podobne ako všetky ženy, vlastnila a manifestovala raz jednu raz druhú. V príbehu sa hovorí, že Buddha miloval nebeský princíp v tomto dievčati. Áno a pokým bol schopný odolávať jej fyzickej kráse, zdržiaval sa v neosobnom regióne, kde nebolo telesnej túžby a chtivosti, iba zázračno, a tak nebol v nebezpečenstve. Hoci to nemal v úmysle, nechal sa uniesť jej čarom a dovolil svojej nižšej podstate aby sa zobudila, kým tá druhá podstata „zaspala"; zabudol na všetky svoje predsavzatia a poddal sa. Neskôr je potom prekvapený, že na ne mohol zabudnúť, keď bol tak úprimne rozhodnutý.
Keď zaspal, dievča ho opustilo a išlo si po svojej práci. To znamená, že nebeský princíp sa vzniesol a keďźe tu už naďalej nebol aby ho ochraňoval, had sa okolo neho obkrútil a zovrel ho vo svojich kruhoch. Bojoval, ale napriek svojmu poznaniu a vzdelaniu sa nijako nemohol oslobodiť. Nakoniec pochopil, že on nie je tým, čo by ho mohol poraziť; že jeho limitovaná povaha by to nikdy nemohla dokázať, a tak namiesto aby bojoval proti tejto strašnej kozmickej sile, čo sa v jeho podvedomí zhromaţďovala po celé generácie, začal sa zmenšovať, ponížil sa, a tak umožnil nebeskému princípu aby sa manifestoval. Víťazom bola teda nebeská sila, kým on - jeho personalita sa musela zmenšiť, aby mohol uniknúť.
Najzaujímavejším faktom v tejto historke je však to, že Buddha nepremohol hadie zovretie silou, ale pokorou. Pokým človek vyvíja úsilie iba ľudskými silami, had vždy víťazí, jeho korene sú hlboko zapustené v prírode. Musíte pochopiť, že ak ste prehrali je to preto, že bojujete sám, pokladáte sa za väčšieho než v skutočnosti ste; musíte sa zmenšiť. Je to nesmierne dôležitý bod, ale iba málo ľudí o tom vie. Nikto nikdy nepomyslí na zmenšovanie, iba niektoré druhy hmyzu pochopili, ţe ak chcú oklamať nepriateľa, musia predstierať, že sú mŕtve. Samozrejme, nie vždy to funguje, pretože každý vie, že sa len pretvarujú a že nie sú naozaj mŕtve.
Teraz prejdime k inej zaujímavej časti príbehu kde sa hovorí, že Buddha miloval nebeský princíp v dievčati. Koľko krát som to už opakoval: muži a ženy musia v sebe navzájom vidieť nebeský princíp, pretože vtedy nie sú v nebezpečenstve - majú krídla, prekonávajú sami seba a získavajú svet; sú tvorcami. Z tohto uhla pohľadu sa všetko mení. Musíme vedieť ako sa dívať na bytosť pred sebou, aby sme vedeli tvoriť podobne ako tvorí Boh; je to rebrík, Jakubov rebrík a každá vec, každá bytosť reprezentuje stupeň, schod nahor, aby sme dosiahli Pána.
Podľa mystérií musí byť muž schopný obdivovať Izis bez závoja. Pretože je čistý a múdry, vie ako obdivovať Izis - Matku božiu, Matku prírodu, ktorá sa všade manifestuje.
A je to Izis sama čo si želá, aby spoznal všetky jej tajomstvá, aby ju mohol pozorovať v celej jej nádhere, čistote a brilantnosti. Symbolicky, idealisticky - žena, ktorá je nahá pred svojím milovaným, je Izis bez závoja pred očami zasvätenca. Ale ľudia toto nikdy nepochopili. Nerobia po celý svoj život nič iné, len opakujú mystériá zasvätenia Izis, ale bez toho aby si to uvedomili. Prečo je tu napríklad zvyk zahaľovať nevestu do závoja, ktorý si potom vo svadobnú noc môže dať dolu, aby sa mohla odovzdať svojmu milovanému?
Prečo muži a ženy vyhľadávajú jeden druhého? Kvôli svojím fyzickým telám? Nie, je to preto aby získali čosi iné, čosi oveľa jemnejšie a vitálnejšie čo voláme láskou. Ak ju nájdu, sú šťastní a spokojní. Keby to boli iba fyzické telá čo hľadajú, dalo by sa z toho kúsok odrezať a jesť to a piť. Ale keďže telo zostáva vždy celistvé, znamená to, že prostredníctvom neho získavajú niečo iné, nejaké fluidum, určité vyţarovanie. Vidíte ako málo o tom vedia; vôbec si neuvedomujú čo vlastne hľadajú... Keby to bolo iba fyzické telo, ako by mohlo zostávať celé?
V skutočnosti sú však fyzické telá mužov a žien iba prostriedkami, prenášačmi neba alebo pekla - podľa toho čo majú zúčastnení vo svojich hlavách či srdciach v danom momente. Týmito orgánmi môžu pohnúť nebom i peklom, ale orgány v tomto ohľade nie sú dôležité.
výňatok z knihy Láska a sexualita
