My vieme že pôvodcom uhlia sú rastliny, lebo rastliny sú nám známe a môžeme proces zuhoľnatenia pochopiť. Ale čo keď niektorý život tu už nie je a my si nevieme odvodiť vznik ostatnej hmoty a preto povieme že to nebolo možné?
Slimák ako živý organizmus produkuje odpad vo forme slizu a ktorým buduje svoj „domček“. Raz sa slimák pominie, ale domček tu zostane. Čo keď je to tak aj s ostatnou hmotou? Vieme dokázať že nie?
Dokážeme oddeliť v pôde odpad po živých organizmoch od „ozajstnej“ hmoty vzniknutej fyzikálnymi procesmi? Kto to dokáže?
Možno sme obklopení schránkami po minulom živote a ani si to neuvedomujeme. Drevo? Kto si spomenie že to bol raz strom? Umelá stolná lampa? To je mŕtvy planktón z dávnych morí ... Plyn rovnako. Autá vám poháňa dávny mŕtvy život. Áno, pôvod ropy je organický.
Zrejme hmota vznikla oddelenosťou bytia. Prv bolo Jedno Vedomie v sebe samom ktoré nazývame Bohom. V ňom vznikli procesy ktoré sa vytvorili zdanie že je tu niečo oddelené od prvotného Vedomia. Mŕtva hmota je teda niečím, od čoho sa vzdialilo vedomie života, hoci predsa ňou život hýbe. Na porovnanie s človekom, vedomie u človeka je vnútri tela, zdanlivo sa s ním stotožňuje. U hmoty neživej je to tak že to čo ju tvorí je na inej úrovni, je to inde. Podobne ako keď človek umrie a jeho vedomie sa premiestni inam. A jeho telo splynie s inou anorganickou prírodou ktorá má vedomie na vyššej úrovni ako človek. Na úrovni vysokých božských bytostí.
So svojím vedomým môže človek prežívať viac ako zvieratá a tým že zasahuje (svojim vedomým) do vyšších úrovní, to ho robí slobodným. Lebo už tu v hmote intuitívne zažívame čo máme robiť, čo je pre nás dobré a čo zlé. Môžeme sami spoznávať svoj vlastný osud. Zviera nie, rastlina nie.
Keby nebolo hmoty, keby nebolo oddelenosti od Božského, človek by sa nevyvinul na samostatnú bytosť. No ale keď sa rúbe les, lietajú i triesky. A preto je tu toľko egoizmu a zla . V každom prípade však je hmota dobrá pre náš vývoj vo vyššie bytosti.
