Páči sa mi že aj odporcovia Krista si teraz pokľakli a nesú mu dary, páči sa mi že On v nich žije. A potom ak sa ich na to opýtam, budú sofistikovane uhýbať aby im Kristus zostal v duši a oni akože by mali pravdu ...
Páči sa mi ako unisono v tieto dni myslíme na to isté. A napríklad aj to že stromček si postaví každý ateista a Jehovista nie ...
Aká to sila nás núti, aká to sila núti inteligenta sa správať tak detinsky? Že sa neviete od toho odrhnúť? Ale veď ste osvietení, ale veď ste múdri a nepodliehate citom a vášňam, ste vzdelaní, bojujete proti bludom cirkvi, a predsa toľko peňazí k oslavám narodenia Spasiteľa?
Určite že je to dobré a páči sa mi to, ale kiežby ste si aj vy uvedomili čo robíte, lebo urážate takto svoj rozum ktorý jedine uznávate.
Každý rozumný človek si usporiada život ako on chce. Ale ak vidno, že masy sa správajú rovnako, musíme tu pripustiť aj niečo iné ako rozum. Ak sa správame podľa nejakého vzoru, musí byť tento vzor nie z tohto sveta. Kto zjednocuje mravcov v mravenisku? Ich rozum? Čau mravec!
Dnes, v tejto dobe jedine myslenie nám môže dať pravý poukaz na Krista. Len niektorí si pletú pozorovanie s myslením. Niekto neverí svojmu rozumu, len zmyslom ktoré klamú. To čo nevidia naše oči veľmi obmedzené v prijímaní svetelného spektra, to akoby neexistovalo. A v iných zmysloch je to podobné.
Rozum môže vyhodnocovať a porovnávať javy. Tento rozum vie že ak sa telo stíši, vystúpi tu niečo iné. Dobre poznáme stavy kde telo niečo chce. A to čo je k telu blízke sa správa podobne. Z tela vyvierajú túžby podopreté ideologicky hmotnou mysľou, myšlienky krúžia ako orol okolo obeti a je to všetko frustrujúce, lebo to nemá konca. Ale keď telo „uspíme“, keď duch zaklope ... je to niečo iné.
A preto to čo by mohla byť pre telo skaza je pre dušu a ducha požehnaním. Nehovorím o zmárnení tela, ale o nájdení ducha. Alebo hovorím o spolupráci tela a ducha.
Je známe že RKC prisúdila narodenie Ježiša v podstate na deň starorímskeho sviatku boha slnka. Nechám bokom že prečo ale sústredím sa na podstatu ... Je to všetko akoby symbol, ale môže sa stať skutočnosťou. V tomto čase je vlastne zimný slnovrat, najkratšie dni v roku. Teraz sa náš kozmos dostáva do „bodu smrti“ v tom zmysle, že na smrť tu máme dobré podmienky v tomto čase. Astronomicky je to zložitejšie, ale dá sa to vysvetliť pre celú Zem v globále.
Ak tu telo, naša myseľ nemá podnety ako napr. v lete, môže dôjsť k prehováraniu ducha v nás. Proste ak pohasne svetlo navôkol, zažne sa svetlo v nás.
Tento čas Vianoc a zvlášť dnes vo Štedrý deň je dobrou príležitosťou pre každého na meditáciu. Teraz môžu naše myšlienky vystúpiť viac ako inokedy a my si ich budeme viac vedomí.
