Prečo sa ľudia boja morálky a mravnosti?

Všade dookola máme dôkazy o tom, ako sebadisciplína, ako snaha o moc nad pudmi, nad svojim telom a mysľou nám otvára cestu k slobode, k poznaniu, k vede a tým aj k lepšiemu životu, k prosperite. Cez tisícročia sa ako zlatá niť tiahne snaha človeka o podmanenie si svojej zvierackosti, o zušľachtenie svojich pudov, pozdvihnutie seba z ríše zvierat a povýšenie seba ako vyššieho tvora medzi ostatnými.

To chceme poprieť, že nemáme rozum, ktorého mozog je nástroj a zväčšil sa len tak, že sme sa vzpriamili a upriamili zrak k ideálom? Chceme utajiť to, že sme inteligentní, lebo neumlátime oponenta v diskusii sekeromlatom, že nevykradneme obchod, lebo sa nám nechce pracovať, alebo nám došli peniaze? Vôbec nie je pravda, že mám len toľko peňazí koľko zarobím a že zločincov zatvárame namiesto odmeny? Niekto tu chce utajiť nos medzi očami!

My sme produktom, výslednicou dejín a musíme prijať to, čo nás utváralo, Teda aj morálka náboženstiev, etika, mravnosť. Nič nám z neba nespadlo a je divné, že práve v tento zázrak veria ateisti (samo sa to urobilo, samo sa to stalo).

Na čo sa hráme, ak poukazujeme na korupciu a zlodejiny vo vláde, a zároveň popierame fakt, že morálka je dôležitým faktorom pri tvorbe prosperity a vlastne šťastia národa? Je to schizofrénia? Zámer? Ak áno, čomu slúži tento zámer nemorálnosť u iných kritizovať, ale morálkou sa neriadiť, teda v ňu neveriť?

Dnes sa mi dostala informácia, že človek s najvyšším IQ na svete je Grék zo Solúna. V diskusii pod článkom ho ktosi šikovne odhadol za pravého Gréka týchto čias. Odrbať a zarobiť. Ukradnúť, ale v medziach zákona. Je to symptomatické, že človek z najproblematickejšej krajiny Európy čo sa týka morálky v ekonomike má aj najvyššie IQ.

Sám badám aká je dnes mládež vzdelaná a koľko jazykov vedia. Máme internet, super zdroj informácií. Ale takisto zisťujem, že tými jazykmi len inak vedia povedať slovo "hovno", alebo že zháňajú informácie ako ľahko zabiť človeka. Intelekt slúži nízkosti. A tak to je so vzdelanosťou niektorých "vzdelaných".

Tiež som bol mladý, a tiež som si chcel užívať a aj som si čosi užil, ale nejako ma osud, či Boh uchránil od extrémizmov. Pubertálna sloboda v zmysle vyskakovania za každú cenu je príznak mladosti. To je odkaz mladým - nebojte, prejde to. :-)
Ale vždy som mal nejaké to nutkanie, nazvime to nemravnosti, zaobaliť do akejsi vaty legitimity. To bol napr. Osho. Niektorí svoj vzťah k pudom legitimizujú autoritami vedy, ja duchovnými autoritami. Neskôr som to nahliadol.

Je to jednoduché. Človek nemá na svojej uzde pudy, ale hanbí sa za to, ale aby boli jeho náklonnosti spoločensky akceptovateľné, dá im pečať vedeckosti, alebo čohosi podobného. Potom v rozhovoroch hovorí, že "vieš, je to správne, lebo tento vedec povedal to a ono a tento to a to ..."

Preto sa mnohí bránia tomu, aby uznali morálku ako dôležitý faktor v napredovaní. Lebo sú sami nemorálni a snažia sa tú svoju nemorálnosť a kadejaké mentálne zvrhlosti pred svetom utajiť tak, že ich popierajú nadstavbou pseudo-intelektualizmu, odvolávajú sa povedzme na filozofov postmoderny, z ktorých kráľ Foucault zomrel na AIDS, pretože bol gay a asi moc sexoval. Aké symptomatické, že?

Morálka a mravnosť bola dôležitým činiteľom v úspechu Západnej civilizácie. Prosperita nerastie, ak sa povaľujeme v bahne nerestí. Ak to ale ktosi neuznáva, je vrahom našej civilizácie. No v skutočnosti títo vrahovia sú glorifikovaní.

Grék s najvyšším IQ hovorí, že sme len vyššie zvieratá. Áno, zabíjame už sofistikovane ........