Najprv som prišiel na to, že nemôže byť jediná pravá cirkev. Viete, aj katolíci hovoria že predsa oni tak nikdy nemienili že len oni sa dostanú do neba, no predsa to len znie ako reklama a nie ako úprimné konštatovanie. Hovoria že nie sú dokonalí a hovoria že aj neomylní pápeži sa mýlili. Hovorím si – no počkaj, nedá sa byť obojaký, buď som omylný alebo nie som. A ak sa neomylní mýlia a svätí sem tam hrešia, potom omylní predsa len majú v niečom pravdu a hriešnici mávajú chvíle svätosti.
Rozum mi proste povedal že svet je ako mozaika kde každý kamienok má svoje miesto. A ak by sme nejaký vylúčili, celá stavba sveta by sa rozsypala.
Potom som prišiel na to že všetko rastie a vyvíja sa. A preto kto zavrhne škaredé semeno, alebo hnoj, ten nikdy neuvidí plody. Kto sa štíti nedokonalého a nepochopí ho ako výzvu k zušľachteniu, ten nikdy nepokročí k lepšiemu.
Na svete je mnoho úrovní bytia. Popri sebe žije zárodok a pohasínajúci život. Všetko je v premene a nedá sa povedať že niečo je dobré a iné zlé. A ak áno, tak zlo je predčasný pôrod, alebo oneskorený vývoj ... Teda niečo čo nie je na správnom mieste, niečo čo narúša Poriadok. Dnes môžem mať pravdu v tom že treba zaliať kvety lebo je sucho ale zajtra po lejaku by to už pravda nebola. Tak aj my máme každý určite svoje pravdy, ale nie každá je vhodná a teraz životaschopná.
Apoštol Pavol v liste Rimanom poukazoval na to že aj „ľudia z národov“ môžu konať správne naproti kresťanom. Tvrdil, že sa riadia svedomím. Je teda v človeku niečo čo môže prirodzene posúdiť čo je pravda a čo nie. A pre mňa preto nie je autoritou Cirkev, ani pápež, ani koncily, ani katechizmus, ale sám Kristus v ktorého verím že sa mi ozýva vo svedomí a spolumyslí moje myšlienky. A môže to byť aj inak? Pripustil by Kristus vonkajšiu autoritu ktorá by mala moc nad človekom ak by predsa vedel že povrchom sa dá klamať a že vlk ľahko si navlečie ovčie rúcho?
Preto ja posudzujem veci viery sám. Prečo by som mal niekomu veriť kto je len človek? Prečo by Kristus dal moc človeku nad iným človekom? Jeho máme nasledovať tak neviem prečo by sa ešte mal niekto báť povedať že nebude nikdy rešpektovať cirkevné dogmy, ale len a len to na čo príde vlastnou úvahou a s pomocou Krista?
Kristus by nám nikdy nevnucoval to čomu nerozumieme. Práve naopak, podporoval by nás v chápaní. A práve preto verím v reinkarnáciu, lebo rozumne vysvetľuje nerovnosť ľudí.
Ak sa pýtam na pôvod nerovnosti ľudí, dostávam odpovede ako: „to je božia vôľa, to je tajomstvo ... a pod.“. Lenže ja ako katolík nepripustím niečo ako pravdivé ak tomu nerozumiem!
Usmejem sa ak niekto namietne je učenie reinkarnácie bolo do kresťanstva vpašované ako cudzie. Aké cudzie? Nie je Boh nad všetkými náboženstvami? Alebo zbytok sveta sa klania diablom? Ja chápem kresťanstvo ako vyšší stupeň vo vývoji Ducha, ale čo je to rúhanie pokladať iné učenia za úplne mylné? Ak je niečo kacírstvo, tak vymedzovanie sa vo svojej výnimočnosti. Veď predsa kde je dnes „vyvolený národ židovský?“ Padol vo svojej pýche a Jedinej pravde a skrz svoj omyl nerozpoznal Mesiáša!
Lebo vyvolený národ je vybraný ako základ pre budúcnosť a nikdy nie preto aby sa vymedzoval proti zvyšku sveta! Ak by to robil, rúha sa proti Svätému duchu!
Ježiša sa pýtali či je Eliáš. Katolícka cirkev tvrdí že to bola otázka v zmysle reinkarnácie. Samozrejme nepripúšťajú ju, ale tá veta je tak jasná že povedali: „áno, niektorí židia v reinkarnáciu verili.“ A čo potom kresťania?
Mnoho kresťanských učencov reinkarnáciu uznávalo. Medzi nimi aj Origenes, ktorého spisy v 5. storočí na koncile tesným hlasovaním vyhlásili za kacírske. Počúvate dobre – o pravde sa hlasuje! Takže veta že učenie o reinkarnácií bolo do kresťanstva umelo vsadené je lož! Aj keď sa táto lož dá vysvetliť aj pozitívne.
Existuje niečo ako Duchovná evolúcia. Človek sa vyvíja a pre svoj vývoj potrebuje vždy niečo iné. Národy ktoré prijali kresťanstvo ako Germáni, Slovania a iní všetky verili v reinkarnáciu. Zrazu bola z povedomia vymazaná. Prečo? Jednoducho vyššia moc chcela aby sa človek intenzívnejšie sústredil na prítomný život a nebral ho na ľahkú váhu. A ovocie vymazania reinkarnácie vidíme dnes v tom ako sa západná civilizácia aktívne sústreďuje na riešenie prítomných problémov, pričom nenecháva všetko na budúcnosť.
Naproti tomu východ, kde viera v reinkarnáciu zostala, vidno určitú pasivitu k životu a neochotu zmeniť sa tu a teraz.
Cesty Ducha sú zložité a ťažko pochopiteľné. Ale nie nepochopiteľné. Až dnes sa znova môže hovoriť o reinkarnácií, lebo Duch doby to pripúšťa. Dokonca si to vyžaduje aby sme lepšie pochopili svoje životy. To je celkom logické a preto v to verím.
