Učenie o reinkarnácií bolo vylúčené z učenia Cirkvi v roku 553. Dovtedy tam zrejme bolo, lebo prečo hlasovať o niečom čo je jasné, čo je skoro homogénne? Ale počujete že hlasovali? Hmm, o najvyšších pravdách sa hlasuje ... No nedostal sa hlasovaním aj Hitler k moci? Myslím že konsenzus ktorý sa pripraví hlasovaním Cirkev nedávno odmietala pri posledných voľbách.
Veci ducha musia byť tak jasné, ako matematika. A teda je to dosť úbohé ak klérum „hádže kocky" a tak vzniká jej dogmatika. No neviem, snáď tá reinkarnácia nie je, ale ten nemorálny spôsob ako k tomu došli je na pováženie ... Iste, mohli byť osvietení, ale prečo hneď neveštiť z vnútornosti zvierat? Prečo si Cirkev nedrží šamana ktorý v tranze vidí Pravdu? Vyšlo by to na rovnako.
Pôvodne som chcel písať o kresťanoch ktorí učili reinkarnácií, ale potom si myslím ... Však ste všetci vzdelaní, všetko už viete a na jeden argument máte tisíc protiargumentov. Máte internet, môžete si všetko nájsť, ak chcete a ak vám to vaši nadriadení nezakázali, samozrejme.
Ale mám radšej veci z mosta - do prosta. Čo tam po starých teóriách, ak tu máme živý svet a my v ňom sme plní myšlienok a názorov. Čo po cudzích názoroch ak vy predsa máte svoj rozum a vaša duša je možno každú nedeľu pri prijímaní osvecovaná Duchom svätým? Ak ste naplnení Kristom tak ako o tom teoreticky viete, potom sami by ste mali svoje názory odvodiť priamo z Ducha, zo života. Je tomu tak? Takže vieme prísť aj sami na to čo je dobré a čo zlé, alebo máme tu od toho iných aby nám to hovorili? Sme sami nesvojprávny, alebo máme aj slobodnú vôľu?
Môžem nasledovať Krista bez toho aby som sa sám pre to rozhodol? Vnucuje mi Kristus seba samého? Ak je tu len učenie o milosti, ktorá je vlastne svojvoľná, potom nemôžem nasledovať Krista sám od seba, musím mať k tomu milosť. Tak to tvrdí Cirkev. Tvrdí to v tom ak hovorí že nemôžem byť spasený na základe skutkov. A ani inak hovoriť nemôže ak verí len jeden život a vie že zomrelé deti veľa skutkov nenarobia a iní v podobnom stave bezmocnosti takisto. Lenže môže to byť pravda? Môže byť pravda že celý život pácham hriech a na smrteľnej posteli uznám formálne Krista a tak budem spasený? Načo potom mňa k tomu treba? Boh si aj tak urobí ako chce ...
Možno niekto povie že mi ide o niečo úplne nedôležité. O reinkarnáciu. Načo je to dobré, či zlé? Načo o tom vedieť k spáse? No ide o to čo pokladáme za spásu. Či formálny zápis k určitej Cirkvi a konanie jej vonkajších praktík, alebo je tam aj niečo hlbšie čo sa týka len môjho nikomu nepoznaného Ducha a Boha. Ide o to či ja mám ozaj nádej na večný život na základe presných pravidiel, alebo som len bábkou v rukách roztopašného Boha, ktorý si so mnou urobí čo chce. Buď ma zničí alebo sa zmiluje. Moje skutky, moja vôľa je podľa Cirkvi nanič. Čomu sa ale vždy potešia, je účasť na omši. Si hriešnik? To nič, povie kňaz - ja som tiež. Hlavne že chodíš do kostola ...
Ak sa veriaci chce čomusi priučiť aby duchovne rástol, myslíte že dostane nejaké konkrétne rady? Hlavné je účastniť sa omše a čakať na Božiu nezaslúženú milosť. To má naplniť smäd o Duchu? To ma naplniť smäd Duše po realizácií?
Teória o tom že život na Zemi je ako škola hovorí že sa vraciame späť aby sme pokračovali v raste až k spáse. Tá nastane podľa písma po zatrúbení poslednej trúby. Predtým je osobný súd len čiastkový, lebo prečo by boli dve súdy? Prvý po smrti a druhý na konci „Sveta?"
Ak niekto hovorí o reinkarnácií povedia mu že nepozná kresťanstvo. Ale môže povedať niekto kto kresťanstvo akože pozná že môže byť spása bez zrelosti duše? Boh tvoril svet za sedem dní, postupne, evolučne. A tu zrazu niekto ukazuje Boha ako sebe samému si protirečiaceho ktorí odrazu tvorí svojvoľne a pre spásu nepožaduje od človeka v niektorých prípadoch nič?! Na tebe sa zľutuje, omilostí ťa, a toho svätca čo napísal jednu kacírsku vetu uvrhne do pekiel! Kto tak mieni, robí si zo stránok Biblie lietadielka ... Lebo vo svätom písme je vidno postupnosť, následnosť a poriadok. Každá svojvôľa byť aj označená slovom „milosť" je mimo a práve Satan je ten kto by mal konať svojvoľne a nebrať do úvahy Zákon.
My ktorí sme sa narodili po Kristovi, sme pod jeho vplyvom všetci. Vedome sa ale prihlásiť k hodnotám Krista je niečo iné. On povedal že je Cesta, Pravda a Život. To znamená že všade tam kde sa tieto tri veci vyskytujú, je i Kristus. Naopak, jeho menom sa dá i klamať. Lebo je naivné si myslieť že kto si dá napríklad do názvu strany že je kresťanská že ozaj taká v skutku je. Lebo predsa len tí sú Ježišovi bratia a sestry, ktorí plnia vôľu jeho Otca v nebesiach. Teda nie tí ktorí mu hovoria „pane, pane..."
Konečne je čas spoznať aj „Ježišovo evanjelium" ktoré sa prihovára každej duši na Zemi, a ku ktorému je priama cesta bez prostredníkov. Lebo len sám človek môže dospieť k Pravde. V tom je jeho dôstojnosť. A ak sa pozrieme na dejiny, vidíme že k Pravde sa dospieva postupne. Ak čítame Sväté písmo, je to rovnaké. Tak prečo naše duše by nemali podliehať žiadnemu vývoju? Prečo komoliť písmo, len aby sme vývoj duše človeka vylúčili?
Kto raz dosiahne nie pozemskú moc, nie sebavedomie v hmote, ale duchovné sebavedomie, ktoré mu dáva Kristus, ten sa pozerá na veci Ducha priamo a nestraní nikomu v hmote. Tie boje o malé pravdičky sú takému ničotné. Ale takýto človek vie že tomu k čomu dospel, musel predchádzať vývoj jeho duše. A potom skutky ktoré boli podnetom k milosti. Božia milosť je faktom, ale funguje až keď má na to dôvod ...
