Richard Dawkins - otec nového idealizmu

Všetko čo človek robí je chápané ako to čo zlepšuje jeho život. Každý ale chápe pod tým lepším niečo iné. No predsa musíme povedať že je tu veda, ktorá skúma objektívnu pravdu a má snahu zlepšovať život človeka tým že sa snaží ísť až na koreň, chce poznať pôvod všetkého. Chce pochopiť ten „stroj“ ktorý je Životom, aby keď sa pokazí, ho vedela opraviť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (60)

Keď sme ateisti a poznáme len materialistickú vedu, poznávame zákonitosti hmotného života, ktoré sú dnes podchytené až geniálne.

Ale nikto by neskúmal hmotu ak by nemal z toho zisk. Alebo to robia ateistickí materialisti len ako obeť svojmu Bohu? Možno áno, alebo im zmysel ktorý hľadá ľudská myseľ vadí.

Ako o tom polemizujú tu: http://slovakia.humanists.net/naco.htm

„Napriek tejto jednoduchosti a univerzálnosti, prijatie darwinovského pohľadu robí ľudskej mysli ťažkosti. Darwinova koncepcia je totiž antiintuitívna. Ľudská myseľ hľadá účel vo všetkom a tam, kde ho niet, ho sama generuje.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže ľudská myseľ je problém, nie svet aký sa nám snažia ukázať ateisti. Ateisti by chceli myseľ bez tušenia zmyslu a najlepší by bol brainwasching.

Isteže vám každý materialistický evolucionista povie že veda vám chce zlepšiť život. Že nové technológie vás dostanú do vedeckotechnického Raja. To hovorí jeho prvé ja. Druhé vám povie niečo iné.

Hmota pod správou evolúcie vytvorila všetko. (aj keď by som sa raz aj bavil o otázke odkiaľ je hmota)

Pozrime sa ako duchaplne vedia argumentovať ateisti:

„Darwinova koncepcia evolúcie prirodzeným výberom je jednoduchá: Vo svete sa vyskytujú rozmanité entity - veci a javy. Vyskytujú sa dovtedy, kým nezaniknú. Keďže platí druhá veta termodynamiky, podľa ktorej spontánne všetko speje k zániku, entity, ktoré pretrvávajú, sú buď mechanicky alebo chemicky značne stabilné (napr. diamant), alebo „sa musia“ zániku aktívne „brániť“.“

SkryťVypnúť reklamu

To je v poriadku, ale ako sa tie entity zrazu objavili? Každý pochopí že veci interreagujú, ale je namieste položiť otázku, akou „interakciou“ tie entity vznikli, keď je jasné, že kedysi tu neboli. Teda ak to človek nevie, má sa priznať že nevie a nie otázku odbaviť inou odpoveďou.

Ateistickí materialisti si niekedy uvedomujú rozpor medzi tým čo nájdu vo vlastnostiach hmoty a ľudskou spoločnosťou. A najviac zo známych propagátorov ateizmu si to možno uvedomuje Richard Dawkins. Kým jeho kolegovia (Edward Wilson a najmä psychologička Susan Blackmorová) predpokladajú že človek je len strojom pre ciele sebeckých génov a najnovšie mémov, tak Dawkins predsa len vidí možnosť oslobodenia sa od diktátu genetiky.

SkryťVypnúť reklamu

Dawkins ako otec nového idealizmu

V jednom rozhovore Dawkins povedal toto:

http://www.geocities.com/bezboha/Dawkins2000.html

„Som veľmi spokojný s predstavou, že môžeme prekonať biológiu slobodnou vôľou. Celý čas podnecujem ľudí, aby to robili. Väčšina posolstva mojej prvej knihy "Sebecký gén" spočívala v tom, že musíme chápať, čo znamená byť strojom na prežitie génov, čo znamená byť naprogramovaný génmi, takže sme lepšie vybavení na to, aby sme unikli, aby sme používali naše veľké mozgy, používali naše svedomie a inteligenciu na to, aby sme sa vyhli diktátu sebeckých génov a vybudovali si pre seba nový druh života, ktorý – pokiaľ ide o mňa je tým lepší, čím je menej darvinovský, pretože darvinovský svet, v ktorom boli naši predkovia selektovaní, je veľmi nepríjemný svet.“

SkryťVypnúť reklamu

Čo môže iného Dawkins užívajúci zdravý rozum povedať? On vidí a vie že veda musí slúžiť človeku. Na jednom mieste síce hovorí že veľká časť pokroku vedy slúži len ako nahrážka najnižších pudov, ale druhým dychom hovorí:

„.... že sa môžeme zámerne rozhodnúť oslobodiť sa od sveta prírodného výberu, v ktorom boli selektované gény a vytvoriť si pre seba nový, antidarvinovský svet, v ktorom budeme žiť.“

A inde Dawkins ukazuje príklady ako sa v ľudskom konaní ukazuje niečo čo je nové, čo nesúvisí s Darvinizmom. Dokonca v kontexte jeho vyhlásení mi potom vychádza že on Darvinizmus zavrhuje pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Spomína maliara ktorý maľuje obraz a nie je to činnosť pre zisk, nie je deteminovaná v zmysle Darvinizmu. K tomu dodám že týmto môžeme označiť všetko umenia a kultúru. Vadí Dawkinsovi ľudská kultúra? Zdá sa že ju podporuje, ale ...

Richard Dawkins:

„Ako darvinistu ma na náboženstve najviac zaujíma jeho márnomyseľná rozhadzovačnosť, jeho výstredná baroková neužitočnosť. Príroda je lakomý účtovník, robí drahoty pre halier, počíta čas, trestá najmenšiu márnotratnosť. Ak sa divé zviera oddá neužitočnej činnosti, favorizuje prírodná selekcia jeho súpera, ktorý sa venuje reprodukcii a prežitiu. Príroda nepripúšťa frivolné zábavky. Bezohľadný utilitarizmus triumfuje, čo aj to vždy nevidno na prvý pohľad.“

Áno, nič okrem pohľadu na hmotné deje nemá zmysel, i keď podľa Dawkinsových stúpencov zmyslu ani niet. Sú oni schizofrenici? Raz ukazujú zmysel a ak ho človek hľadá povedia „ nie, zmyslu niet“. To je len chorý alibizmus pre dosť jasné zámery.

Nech Dawkins povie hneď že je škrob ako Škót..-) Náboženstvo je márnomyseľne rozhadzovačné ... Tento človek svojej milej nikdy nekúpil kvety? Obdaroval niekedy niekoho? Nemal by, lebo je to n e u ž i t o č n é..

A ten istý Dawkins povie:

„.... že sa môžeme zámerne rozhodnúť oslobodiť sa od sveta prírodného výberu, v ktorom boli selektované gény a vytvoriť si pre seba nový, antidarvinovský svet, v ktorom budeme žiť.“

Dawkins hlása oslobodenie sa od prírodného výberu! Tuší ale niekto ako sa od neho oslobodzuje on sám? A čo navrhuje ľudstvu? Lebo on je z tých ktorí vodu hlásajú ale víno pijú.

Dawkins verí. Niekde uvádza že aj v prírode sa dejú javy akoby neužitočné, ale hovorí že „my musíme veriť tomu že majú svoj úžitok v rámci evolúcie“. On je dieťa viery či chce alebo nie.

Ako sa hovorí – reči sa hovoria a chlieb sa je. Tak ako dorobiť a jesť chlieb? Dawkins ukazuje na ďalší vývoj človeka ktorý je oprostený od vplyvov materiálneho Darvinizmu. On to tak hovorí, ja som si nič nevymyslel. Sám Dawkins poukazuje na niečo čo ani sám celkom nechápe. Prečo o tom nehovorí viac? Prečo sa tým nezaoberá?

Som stúpenec Dawkinsa a on mi povie že by som sa mal vzdať následkov Darvinizmu. Že sa môžem oslobodiť od vplyvu génov. A ja chcem splniť každé Dawkinsovo želanie. Tak to tak robím. Vadí? Žiarlite že som najlepším Dawkinsovým žiakom? Nerobte to, tak vaše Ja pod vládou génov nevykvitne.

Dawkins mi otvoril nové obzory pre ešte väčšie pochopenie Ducha ktorý je za matériou. Za to mu ďakujem. Dokonca sa mi zdá že zmýšľa podobne ako ja. Ale prečo aj nie. Veď je boží tvor ako každý z nás.

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Radko Mačuha

Radko Mačuha

226 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu