Človek väčšinou reaguje spontánne. Môžeme to nazvať vzorcami správania, naučenými, vrodenými, môžeme za tým vidieť pohyb ducha, či pud, chémiu, hormóny ... To čo nad tým uvažuje je rozum. Ja reagujem a ak to reflektujem, nastupuje na scénu rozum. Teda on príde nakoniec aby analyzoval, vyvodil závery a načrtol plány ... Rozum teda pracuje s už hotovým materiálom, ktorého pôvod je viac menej neznámy, či diskutabilného charakteru.
Rozum robí z reality schémy. Nakoľko sú ale blízke skutočnosti? Schéma môže byť účelná a môže mať zmysel, no pravda vieme či to nie je len tým že rozum chce vidieť zmysel aj tam kde ho niet? Teda zmysel ako schému. Schému ktorá sa nedá zažiť, jedine myslieť.
Je rozumom zachytený zmysel ten pravý zmysel? Obávam sa že nie. Napríklad čoho zmysel je zážitok z hudby? No predsa zážitok z peknej skladby je sám o sebe zmyslom. Každý jav v sebe skrýva zmysel ktorý už nie je „slúžkou“ pre niečo iné. Jedine dá sa ísť do hĺbky jednotlivého javu.
Zamestnávateľ mi povie že zmyslom hudby je aby si robotníci oddýchli a nabrali ďalších síl pre ďalšiu prácu. To je zmanipulovaná interpretácia. To je ten istý princíp ako u prostitútky. No aký je zmysel hudby? Podľa mňa jej zmysel je jej stavba, jej vnútro, jej zrkadlo v ktorom sa odráža aj niečo iné .... V nej nájdem aj časť seba i sveta a to je jediným spojivom. Je to v nej, netreba hľadať inde.
Melódia sa skladá z tónov. Stálo by za to poznať každý tón. Stálo by za to poznať ten základný kameň katedrály zvanej hudba. A potom by v nás každý tón ozrejmil svoju účasť na niečom inom, ukázal by súvislosti ...
Môžeme skúmať hĺbku čohokoľvek, a narazíme na štruktúru existencie. Narazíme na fakt že veci sú zložené z nedeliteľných častí ktoré začneme spoznávať aj v iných oblastiach.
Myslíte si že kto sa hrabe v motore automobilu myslí rozumom? Pre toho je stroj ako princíp vesmíru, ako Boh a jednotlivé súčiastky ako jednotliví anjeli. A on ako opravuje motor sa cíti ako súčasť tejto Božej existencie. Muž totiž ani nemusí byť inžinier, aby dokázal opraviť hocičo a pritom by ho to bavilo. Intuícia? V rozume? Čo muž to rozumová analýza?
Ak sa najeme, je nám dobre. A rozum vytvoril technológie aby nám bolo dobre čím dlhšie a čím častejšie. Máme preto stravu, ale tým sa naša cesta nespokojnosťou so životom ešte len akoby začínala. Máme teplo, a unikáme do zimy. Máme bezpečie a ženieme sa v ústrety nebezpečných športov, stravy, drog ... v ústrety smrti. Predĺžili sme si životy a robíme všetko preto aby sme sa priblížili milovanej smrti ... Ach, kde sú dávne vojny, hlad, ukrutnosti? Nepremenili sme ich v duchovné skutky, tak vystúpili tu dnes ako hmotné symboly.
Dnes sme ľuďmi mysle? Veď sa vnárame do túžob po bohatstve, po kariére, po vyniknutí. Naše duše bažia po slasti akú im preukáže vnorenie sa do krásnych tiel spravených plastikou a inými modernými postupmi ako zažiť pocit pýchy na seba samého. A rozum je toho všetkého sluhom, otrokom.
Rozum je teda dnes sluhom našich túžob a ich zrealizovaní. Rozum slúži a vždy slúžil našej iracionalite. Stačí už len preskúmať čo sa za tou iracionalitou skrýva. Má na to niekto odvahu?
