Keď sa pozrieme napr. na starovekú a aj stredovekú spoločnosť vidíme prísne členenie, kasty. Remeslo sa dedilo a tento princíp bol priam posvätný. Ak chceme byť hospodársky efektívni, musíme rozdeliť ľudí podľa špecializácie a dať im dostatok priestoru na to aby sa čím menej venovali inému ako prehĺbovaniu vlastnej špecializácie. Spoločnosť bola univerzom, ale jednotlivec v nej špecializovaný. Z časti je to tak doteraz, aj keď nastupuje aj niečo iné ...
Keď sa pozrieme do prírody, do živočíšnej ríše, špecializácia tu ide do extrému. Žiaden človek nie je napr. taký špecialista na lietanie ako vták a žiaden taký plavec ako ryba. No pokúšame sa o to. Človek oproti zvieratám je najviac "nešpecializovaný", je takmer univerzálny. Resp. sa zdá že osudom človeka je stať sa univerzálnym, všezahŕňajúcim tak ako je ním Boh na ktorého obraz je stvorený, či presnejšie na ktorého obraz sa práve utvára v procese duchovnej evolúcie. Človek pláva, dokonca aj lieta. Dokáže v malom to čo každý živočích v extréme. Teda aspoň potenciálne.
Vráťme sa do stredoveku: Člen určitého stavu nesmel robiť to čo člen iného stavu. Nešlo len o to že nižšie postavený nemohol to čo šľachtic, ale šľachtic napr. nesmel pracovať. Šľachtic sa pod trestom nesmel oženiť s poddanou. V Indii kasty prežívajú dodnes a stal sa prípad kedy sa dvaja z rozdielnych kást zaľúbili do seba. Oboch vlastné rodiny zastrelili. To je nasledovanie slepej "špecializácie".
Dnes sa táto archaická špecializácia pomaly uvoľňuje. Napríklad vyššie postavený človek bežne vie variť (kedysi len kuchár), šoféruje (kedysi mohol len kočiš viesť koč), pracuje napr. na záhrade a robí spústa iných vecí, ktoré by v minulosti nemohol lebo by nebol spoločensky akceptovaný. Na druhej strane zas sa aj najnižšie vrstvy podieľajú na správe spoločnosti, a často majú rovnaký kultúrny rozhľad ako tí v spoločenskom rebríčku vyššie. Človek proste speje k univerzálnosti.
Dnes už masám nemôžu "tí hore" hocičo nabulíkať. Cirkví už tak ľahko neobalamutia a napokon človek sa sám sebe stáva kňazom a sám hľadá ...
Osudom ľudstva teda nie je stále prehĺbujúca sa špecializácia ľudí, práve naopak. Je ale pravda že niektorým ľudský univerzalizmus nevyhovuje. Hlavne tým ktorí chcú mať ľudí v moci a chcú na nich zarobiť. Tí nám nahovárajú že nie je možné nájsť to správne pre seba bez nich. Napríklad sú to aj niektorí lekári. Nechcú sa zmieriť s faktom že človek sa stáva viac sebestačnejším v liečení svojich chorôb. Sú z toho nervózni, obviňujú zo šarlatánstva, a pod.
Aj politici vnucujú často ľuďom predstavu že bez nich nič nepôjde, že bez nich si neporadíme. Ale nechcem tým zatracovať odbornosť. Som len proti samoúčelnej odbornosti bez pružného premostenia s inými odbormi.
Vo výrobe aby bola efektívna je nutné premeniť človeka na stroj s úzkou špecializáciu a ubiť v ňom osobnostnú kreativitu, aby výrobný proces mohol fungovať ako stroj. Rýchly a výkonný stroj ktorý za čím kratší čas vyrobí čím viac výrobkov. A ukázalo sa že čím menej človeka je vo výrobe, tým to ide lepšie! Výroba je ako mechanizmus ktorého súčasti sú "špecializované". A najlepšie by bolo aby všetko fungovalo samo od seba. To je snom každého futuristu. Vyrobiť ideálny stroj ktorý sa nikdy nepokazí a podáva najvyšší výkon. Len k tomu už netreba človeka ...
Keď počujem ľudí ako hovoria že sa majú nájsť nové "mechanizmy", "systém", "páky" a pod. Pýtam sa seba či vedia o čom hovoria. Či vôbec tušia o čom je život a ako by ho mali plno prežiť s tým aby po sebe zanechali niečo čo bude k prospechu budúcim generáciám.
Odbory medzi sebou súvisia. A to preto lebo v prírode nič nie je ohraničené raz a navždy. Preto špecializácia nestačí. Napríklad v medicíne je to tak že sa telo chápe ako mechanizmus a keď ochorie, jednoducho sa mu snažíme dodávať látky ktoré chýbajú a pod. A neberieme zreteľ napr. na to že príčina choroby mohla byť psychická či duchovná. Ohraničovať poznanie do odborov môže vyústiť práve do úpadku. Ćo na tom že vyrábame kvantá a troška že vraj predlžujeme život (i keď podľa najnovších správ by mal žiť človek 120 rokov), ak predsa kvalita tohto mechanického a úzko špecializovaného života je mizerná? A ak sme to ešte nespozorovali, naše deti už určite ...
Ak by historik nemal rozhľad o technike a vykopal by niečo ako svietidlo, zaradil by to medzi kultovné predmety a nikdy by sme sa nedozvedeli že to bola baterka. A niečo podobné sa stáva. často Naša špecializácia nám znemožňuje riešiť bežné životné problémy.
Pracujem vo firme kde sa dodržiava prísny Nemecký mechanický poriadok ešte umocnený Japonským vnucovaním servilnosti a paranoidnej sebakontroly. Verte mi, výroba nejde kvôli tomu, ale práve NAPRIEK TOMU. Lebo ak by sme problémy riešili len v rámci predpisov a postupov, nevyriešilo by sa nič. A tak je to všade.
