Odjakživa sa spoločnosť vrstvila a členila z dôvodu spoločenskej deľby práce. Za tým stál prirodzený talent a čo sa týka spoločenských stavov, bol za tým odpozorovaný princíp dedičnosti. Kedysi totiž syn kráľa bol obyčajne kráľom, syn kováča kováčom ... Aj dnes keď sú stavy zrušené, mnoho rodičov predsa len pozerá na pôvod frajerov ich ratolestí, každý predsa len chce "dobrú partiu".
Dnes mnohí ľudia hľadia s nostalgiou do minulosti za starou šľachtou akoby v nej videli niečo božské, akoby ľutovali toho že nikto so starodávnym slávnym rodom a modrou krvou už nespravuje ich životy. Lebo že vraj oni boli dobrí, budovali, spravovali krajinu lepšie ako ktokoľvek dnes. A pritom kto pozná dejiny vie akou brzdou pokroku bol feudálny systém kde mali moc kráľ, šľachta, prípadne aj klérus ktorý väčšinou pochádzal zo šľachty. Možno tí ľudia, ktorí dnes velebia starú šľachtu ani presne nevedia o čom hovoria, ale ja ich skúsim pochopiť ....
Keďže tisíce rokov existoval kastovný systém so šľachtou, tak asi vyhovoval, nebol dôvod ho rušiť. Šľachticom sa stával obyčajne človek ktorý preukázal panovníkovi nejaké služby a hlavne išlo o vojnu. To by nemuselo znamenať že to bol človek so sklonom k bitkám a vrah, ale mohlo to znamenať aj to, že bol verný , vedel prekonať seba samého pre dobro iného, či pre dobro celku. Jednoducho šľachtic pôvodne vo väčšine prípadov mal vyššie morálne vlastnosti ako ostatní ľudia. A sa predpokladalo že sa tieto morálne vlastnosti budú dediť. Ako úspešne sa dedili vidíme na histórií ... Niekde áno, niekde vojny a svinstvá. Veď donedávna králi Európy medzi sebou len bojovali, šľachta bojovala o moc.
Inak medzi kráľom a šľachtou to fungovalo tak, že šľachta mala výsady a pozemky len potiaľ, pokiaľ išla do vojny. Neskôr sa šľachte bojovať už nechcelo a to je začiatok histórie boja o nezávislosť od kráľa. Proste šľachta sa stala šľachtou vďaka kráľovi, ale po čase si tie majetky chcela ponechať a zároveň sa na kráľa vys ... vykašľať. To už so cťou nemalo čo robiť si myslím.
Mohlo to byť pôvodne tak, že šľachtic bol jednoducho tým čo by zvuk tohto slova mal vystihovať. Ale je tomu ozaj tak?
U staro-Egyptských faraónov a aj u ich šľachty sa plodili deti medzi príbuznými práve pre tú vieru že schopnosti predkov sa musia udržať a pokračovať v ďalších generáciách. A ono to do istého času aj tak bolo. Podobne aj Európske kráľovské rody sú vlastne príbuzní a u šľachty boli bežné príbuzenské sobáše do 19. stor. a aj ďalej. Niektorí hovoria že Egypt zanikol práve zdegenerovaním ich šľachty, pre udržanie "krvi".... V Biblii práve naopak je zakázaný sex medzi príbuznými. Poučenie? Proroctvo do budúcnosti?
Podľa mňa už Ježiš, teda jeho život a smrť a zmŕtvychvstanie odpísal šľachtu. Nastala nová doba, doba aristokratov ducha. Ježišovo učenie neprijali Židia hlavne preto, lebo on "táral" o chudobných ktorí niečo zdedia, o hriešnikoch ... Jednoducho Žid oných, ale aj týchto čias (ale nie len Žid) bol presvedčený že ak sa dobre narodil, tak mu to tak dal Boh. A presne takýmto zmýšľaním šľachta legitimizovala svoju moc: " Tu sme, máme majetky a máme moc nad vami, lebo to všetko nám dal Boh!!!"
Takže dnes už šľachta v pôvodnom zmysle kde sa dedia vysoké morálne vlastnosti už nemá moc. Pretože dnes už len blbý by veril tomu že deti šľachticov sú ich verným obrazom. Ak by aj boli, kde je sloboda? Veď by to bol determinizmus, Ježiš tu bol zbytočne ....
Dnes som si diskusiách prečítal výčitku že či "sme len plebejský národ". Boli tam narážky na to že nám nezáleží na histórií, na šľachte .... A to ma bolí ako si niekto myslí že šľachtictvo môžme len zdediť a nechať nad nami vládnut šľachticov. Žijeme v dobe, kedy sa u človeka rozvinulo vnímanie Ja, a to by bola urážka pre to Ja myslieť si, že niekto príde a ako dedičný šľachtic bude nad nami vládnuť ... Je jedno či dobre či zle, ide o to že nie Ja sám rozhodujem o sebe, ale niekto iný ....
Sme národ, ktorý má potenciu stať sa národom šľachticov. Ale nie tým že oživíme starú rodovú šľachtu, ale tým, že začneme pestovať artistokraciu ducha. To sa proste stáva že človek je slobodný, rozhoduje sa a hoci je plebejského pôvodu, pridá sa slobodne svojimi myšlienkami a svojim spôsobom života k Duchovnej šľachte.
Dnes už neplatí že len ten má šancu stať sa šľachticom v zmysle morálnom, (čo je originál tohto pojmu), kto má taký pôvod. Prečo o tom niekto nevie, alebo nechce vedieť?
