Staré kastovníctvo nevymrelo a monarchické zmýšľanie takisto nie. Ani dnes si ešte neceníme človeka podľa jeho snahy stať sa slobodným, ale práve naopak vyznávame predurčenosť.
Nechajme bokom to či sú naše talenty zaslúžené karmou alebo nie. Vlastne aj tá karma je len taká ako sme sa slobodne činili.
Sme hodnotení údajne podľa snahy, ale pravda je taká že hodnota človeka dnes je nadalej taká aké sú sebecké chúťky spiatočníkov. Kto dnes nie je k úžitku úchylných, ten má smolu.
Je prirodzené ak najradšej robíme to čo máme radi a potom sme v tom aj najlepší. Ale kde je v tom sloboda? Ak mám talent a skrz ten sa stanem úspešným, kde je potom moja zásluha? Kde je zásluha môjho terajšieho chcenia prameniaceho zo slobodnej vôle? Príroda, dedenie by sa nemalo počítať.
No čo už ak chceme aby veci fungovali ako v stredoveku? Odporcovia stredoveku žijú stredovekom a mne ide o to aby som ich odhalil ako luhárov ...
Talenty treba rozvíjať, no zároveň aj prebúdzať. Ludská spoločnosť nestojí na tom že sa využíva už hotové, ale náš pokrok je v tom že zámerne a cielene pozdvyhuje nízke na vyššie.
Neviem ani vysloviť ako sa mi hnusí dnešný lov na talenty človeka pre peňažný zisk. Tým denne žijeme, týmto cirkusom v ktorom sme opice predvádzajúce svojmu majiteľovi kúsky aby na nás zarobil.Ten je v pravde kráľom opíc.
Idea fašizmu a nacizmu v trocha inom zmysle prežíva. Eugenika pracuje a oddeľuje schopných pre režim Satana od neschopných. Dokonca aj na utrpení sa dnes zarába. Sledovanosť TV.
Ak dnes nie si extrémista s talentom žongléra aby si mohol byť robotník, ak nie si zaľúbený do prachov aby si mohol byť bankár, ak nie si klamár aby si bol politik, ak nie si bezcitný pre úspešné podnikanie a zárobok .......... , kto si? Si odpad.
Sú ľudia na správnom mieste v správnom čase. Toj je ale gýč. Pravým umením života je vzbudiť v sebe i v iných to čo tam nikdy nebolo. Kým sa totiž narodí a činí celebrita, musia generácie trpieť a i ona trpela no zabudla na to ...
Myslím že človek by nemal byť ponechaný len sebe samému aký teraz je. A ak sa ozaj snažíme byť tým čo teraz nie sme, v tom je ozajstná sloboda. Lebo ak konám tak aká je moja prirodzenosť, som len otrokom síl ktoré zbudovali moje telo a skrývajú sa za pudmi.
A tu som sa dostal k bodu kde má slobodné Ja blízko k zločinnej svojvôli. Je to tak. Slobodou riskujeme zločin, ale bez nej by sme nikdy neprijali Krista.
Kto chce robiť to čo "nechce"? To sa predsa dá len s vedomým že budeme trpieť, budeme si odriekať. Doteraz som robil to čo chcem len zdanlivo, ale pud bol základom. Bolo to krásne, ale môj život to nenaplnilo. Teraz moja snaha je prejaviť slobodné konanie. To že budem pri tom i trpieť nie je nič oproti urpeniu tých ktorí k utrpeniu dospejú bez svojho vedomia a o to viac.
Zamyslíme sa nad slobodným konaním. Je vôbec možné ak nás predurčuje genetika či Boh? Ja cítim v sebe slobodu ktorá sa sa dá vysvetliť len nábožensky, lebo ako ateista by som došiel vždy len k predurčenosti.
Sloboda hlboko súvisí s kvalitou spoločnosti. Netreba hypnotizovať ľudí tým čo sú údajne zač, treba im dať vedieť že o sebe sa dozvedia najviac zo svojho svedomia. Iste, chceme na ľudoch zarábať ...
Ja som sa stal veriacim skrz etické princípy. V podstate Boha nevnímam. Vnímam ale nadpozemský pôvod toho ako sa ľudia správajú, skrz kultúru vnímam Boha. Zviera kultúru nemá.
Naša kultúra napriek tomu ako žijeme sa vždy snažila o pozdvihovanie nízkeho na vyššie. Liečiť chorých, učiť nevedomých. Kto nemá, tomu dáme kto má veľa, ten sa podelí ...
Komunizmus bol násilný, ale za jeho čias sa prejavila z časti slovanská idea bratskej lásky a princíp služby vyššieho nižšiemu. To zostalo v tomto národe, nie násilie, nie kradnutie majetku, ale bratská láska. Kto nemá srdce ten nepochopí o čom hovorím ...
"Každému podľa jeho potrieb". Komunizmus si ukradol pravdivú ideu aby vyvolal sympatie. No ale pýtam sa ...nemal by každý dostať skôr podľa svojich potrieb o ktorých vie len Boh ako podľa zásluh za ktorými je často Satan? Nemali by sme súdiť podľa vnútorného zmyslu skôr ako podľa egoistického prospechu?
Takmer vždy je v slove "musím" viac slobody ako slove "chcem". Najlepšie je chcieť čo musím. Nakoniec sa to obráti na dobré.
Kristus vo mne zasial Ja. Som ktorý som. To človek predtým často nezažíval.
Viem že si veľmi nevyberám situácie do ktorých sa dostávam, ale snažím sa k nim mať prístup že ich chcem slobodne prežiť.
Myslím že človek je slobodný len vtedy ak má možnosť stať sa aj niekym iným.
