Kedysi tu boli kasty. Predpokladalo sa a v podstate aj oprávnene že talent sa dedí a tak bolo normálne že isté klany dedične spoločnosť spravovali, iní zas boli len na hrubú prácu. Tohto sme sa už zbavili a dnes sa každý dostáva na takú spoločenskú úroveň, ktorú dosiahol aj slobodne, čo znamená že vlastnými silami. Dnes sa totiž pripúšťa, a to aj napriek skorším objavom genetiky (dnes epigenetika ukazuje cestu k vplyvu správania na genofond), že človek môže meniť seba samého, že človek môže slobodne z vlastného poznania ísť smerom ktorý si zvolí ako správny tu a teraz. No tento pojem zmeny, obrátenia, to je vplyv kresťanstva.
Samotné slobodné konanie v kontexte spoločnosti a jej vývoja k lepšiemu neznamená nič. No tu je potiaž, lebo ateista by predsa filozoficky nemal žiaden pokrok uznávať, lebo aký je zmysel dejín ak je všetko náhoda? Toto si hĺbaví ateisti dobre uvedomujú a preto vymysleli Memetiku, teóriu o nejakých predpokladaných entitách ktoré bojujú o vplyv, množia sa a my sme len stroje pre ich boje. Problém zmyslu dejín a kultúry sa z náboženstva presunul na teóriu o mémoch a nevyriešil nič.
Liberál nerád užíva slovo "správny", "pravda". No často omieľa ničnehovoriace "sloboda". Príčina je jednoduchá. Totiž toto slovo sľubuje oslobodenie našich podvedomých chúťok a chcení a to bezohľadu na to akého sú druhu.
Aj keď liberáli nejakú Pravdu pre všetkých oficálne neuznávajú, predsa chcú aby v spoločnosti platili pravidlá, dokonca majú cit pre morálku ak ako ateisti kritizujú nemorálnosť. Na jednej strane tvrdia že morálka je relatívna, na strane druhej majú vnútorný zmysel pre niečo nadzmyslové nad nami čo nás spravuje a je to samozrejmé, lebo aj oni majú ducha ktorý vníma zmysel dejín, aj keď je to len nevedome, či podvedome.
Spoločnosť bola vždy vedená vizionármi, ostatní sa len viezli. Tí ktorí viedli a tvorili zákony, mali tušenie smeru kam sa má spoločnosť uberať, mali vedomosti o tom čo spoločnosť, čo človek potrebuje. Toto nemôže nikto poprieť že sú ľudia rôznych úrovní podobne ako sa človek nachádza v rôznom štádiu vývoja, v rôznom veku.
Deťom, teda ľuďom do istého veku nedáme absolútnu slobodu, ale tvrdíme že dospelý ako skúsenejší by mal dieťa viesť a dieťa by malo poslúchať, byť poslušné. (zo slova načúvať v z mysle učiť sa) Pripúšťame aj keď sme liberáli že dieťa by nemalo robiť to, čo sa mu zachce, dieťa by malo byť k nám vo vzťahu ako kráľ a poddaný, kňaz a laik a pod. A tak to aj je aj u ultraliberála! Tvrdíme deťom že až ako dospelí si budú robiť čo chcú a to pravda s predpokladom že ako dospelí sme už automaticky na takej úrovni, že naša sloboda nebude svojvôľa a nebudeme sa ako deti mýliť, konať nevhodne a tým aj škodlivo pre seba a spoločnosť.
Jestvuje u liberála (hlavne ateistického) nejaký senzor, nejaký test a pod. ktorý zistí kto už je dospelý a schopný slobodného života a kto ešte nie a tak musí byť závislý na autorite? Určte nejestvuje. Je tu len konsenzom nastavené hypnotikum že po osemnástke sme dospelí, zodpovední a môžme si robiť čo chceme. Sú ľudia ktorí aj zomrú nezrelí a práve tento stav, toto klamstvo že každý po osemnástke je reálne slobodný so všetkými dôsledkami liberál zneuźiva pre podmanie si takého indivídua pre svoje egoistické účely. Liberál lichotí davu nežnôstkami o jeho slobode, o jeho zodpovednosti, o jeho schopnostiach, z ktorých nič nejestvuje a z tohto davu liberál žije ako nová šľachta, len sa inak nazýva. Je to také soft otrokárstvo.
Dnes liberálna SaS a myslím si že z veľkej časti aj ateistická sa ukazuje v morálnom svetle, hľadá riešenia ktoré musia byť aj pre veriaceho morálne. Však aj to že sa prv nepúšťali do problémov gayov a marihuany svedčí o ich prioritách. Dokážu existovať s KDH vo vláde a ja takýmto "zlepencom" tlieskam. Sami liberáli ukazujú (a v praxi sa to ani nijak nedá), že tá sloboda ktorú niekto chápe ako ľubovôľu, že taká sloboda nie je dobrá. (čo je dobré, pán ateista že?) Oni si určujú priority, rebríčky hodnôt, oni chápu vývoj!!! Sú oni vôbec liberáli?
Ľudia si robia čo im pud káže, slobodne žena dôjde k počatiu a potom slobodne plod už nechce, lebo ona si bude robiť so svojim telom čo chce. Pätnásťročná ešte nie, tá mamku a otecka počúvne, ale pár rokov dopredu a nemôžeš jej rozkázať, lebo má právo na to aby si robila čo chce. Kto jej to právo zrazu dal ak jej ho nedala vlastná inteligencia?
Bezhraničná sloboda v podnikaní? Neregulovaný trh? To akože výroba nemá svoje zákonitosti a potreby ľudí tiež? Kto by viac chcel využívať chaos ultraslobodného trhu viac ako mafia a rôzni podvodníci? Sloboda v hmotných veciach nejesvuje, jedine v duchovných, teda v myšlienkách ktoré zas verte nie sú všetky z vás a vaše. To je inšpirácia.
Človek je už viac ako zviera a nemusí byť len otrokom ktorý počúva niečo zvonka, ale stáva sa slobodným, čo znamená že si sám vo svojom vnútri vyberá vzťah k určitým myšlienkám podľa ktorých aj koná. Koná z vlastnej pohnútky, ale až po spoznaní toho čo sa mu javí byť ako správne, teda nie pudovo, nie bez toho aby to neprešlo jeho mysľou. Lenže nie všetko čo človek sám schváli musí byť preňho správne. Prospech indivídua súvisí s prospechom celku, kolektívu, spoločnosti. My teda ako slobodní musíme prijímať rozhodnutia skrz naše Ja, ale musíme sa aj odosobniť pre niečo "nad nami" pre niečo múdrejšie ako my, pre niečo čo nás presahuje.
Človek raz pochopí že aj keď je slobodný a miluje seba, tak túto lásku si udrží len skrz lásku k blížnemu a následne aj skrz lásku k spoločnosti a potom aj k celej existencii čo je Boh. Liberál chce robiť čo sa mu zachce s prihliadnutím na svojho suseda a oporu má v zákone. Kresťan takisto má snahu robiť čo chce, ale prv ako by čin vykonal, zisťuje či je v súlade s celkom, a to či činom neubližuje svojmu susedovi, to by mu nemal povedať zákon, ale láska. V láske ak preženieme, je tu z druhej strany pochopenie, ale studený zákon len spôsobuje bolesť. V láske sa trpí nádherne, ale v zákone ...
Boh chce človeka slobodného, takého ktorý sám zo seba plní jeho vôľu. Ak máme byť slobodní a pritom dodržať kontinuitu života, jeho zmysel, musíme sa upäť na niečo čo nás presahuje, čo nie sme my sami. A takto to robí aj ateistický liberál. Lebo nemohli by liberáli hovoriť o liberalizme a nemohlo by sa im aj dariť, ak by v ich doktríne nebol aj prvok morálky. Dokonca on ten liberalizmus stojí na morálke a tá teória okolo toho sú len kecy.
Nie je dnes vážneho myšlienkového smeru ktorý by sa neopieral o morálku a v politike to vidno najviac. To je preto lebo morálka je technológia ako zlepšiť ľudstvo. Ateisti a liberáli teda preberajú niečo starodávne a náboženstvám dávno známe. A to je len dobre.
Nech je Láska medzi nami.
