Hovorí sa že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou a v tomto prípade je tá „Pravda" takmer dokonalá. Okolo otázky reinkarnácie vzniklo veľa mystifikácií a z časti aj účelových. Okrem iného aj tá, že Budhizmus verí v prevteľovanie. Pôvodný totiž nič také nepozná! Tak ako je to naozaj?
Okolo roku 1500 pr. Kr. Indiu osídľovali zväčša Drávidské kmene. Ich náboženstvo bolo animistické, teda malo najprimitívnejšiu formu bez nejakého hlbšieho vzhľadu do Existencie. Verili v duše zvierat a predmetov a uctievali duše svojich mŕtvych predkov. Títo ľudia boli tmavšej pleti a dnešnom kastovnom systéme ktorý je miestami ešte v Indii platný ich môžeme vidieť aj dnes ako najnižšiu kastu šúdrov - nedotknuteľných.
Zhruba okolo roku 1500 pr. Kr. vtrhli zo severu do Indie kmene Árijcov. (Arya - vznešení) Boli to ľudia svetlej pleti, Indoeurópania, a ich pravlasť bola niekde pri Čiernom mori, alebo možno dokonca v strednej Európe.
Títo si podmanili pôvodné obyvateľstvo a vnútili mu svoje náboženstvo. Ich náboženstvo poznáme pod názvom bráhmanizmus a oni zaviedli na území ktorému vládli kastovný systém. Na vrchole tohto systému stáli Bráhmani - kňazi, ktorí boli spravidla predstaviteľmi národa dobyvateľov - Árijcov. A keďže sa členovia kást medzi sebou snažili nemiešať, doteraz vidno že Bráhmani v Indii sú často belšej pleti napr. oproti „nedotknuteľným".
Najstaršími písomnými posvätnými pamiatkami v Indii sú Védy (doslova vedenie, znalosť). Vznikli približne v dobe príchodu Árijcov.
Bráhmanizmus nadväzuje na Védy a utvára učenie kde má princíp reinkarnácie svoje dôležité miesto a to také, aké východné náboženstva dovtedy nepoznali.
Pre Bráhmanizmus je jedinou pravou existenciou v podstate len Brahma - transcedentný Boh. Tento sa nejakým spôsobom rozdelil (je viac koncepcii) a tak vznikla existencia, čas, a pod. Život v hmote Brahmanizmus delí do stupňov podľa dokonalosti a priblíženia sa Božstvu. Totiž všetko má raz znova splynúť s Brahmom. Takže podľa učenia brahmanizmu by sa mal človek pokúšať dosiahnuť stav dokonalosti a konečného splynutia s Božstvom - Brahmom, lenže nie na každom stupni vývoja je to že vraj umožnené a preto veria v reinkarnáciu, kde sa duša posúva vždy vyššie a vyššie ...
Tu na Zemi sa každý rodí podľa zásluh z minulých životov, takže zaviedli systém kást a uznávajú prirodzenú nerovnosť ľudí. Ako vidno úloha znovuzrodzovania je v Brahmanizme pre spásu duše dôležitá a bola dôležitá i u pôvodných Árijcov - bielych ľudí, možno odkiaľsi z Európy ...
Určite Brahmanizmus menil stáročiami podoby a veľmi sa vzdialil pôvodnému učeniu Véd, ale základom je predsa náboženstvo Árijcov, ktorí boli bližšie nám Európanom, ako Indickému pôvodnému obyvateľstvu.
Povery o Budhizme.
Budhizmus je mladšieho dáta, vznikol 500 rokov pred. Kr. Ak sa povie Budhizmus, väčšinou ho spájajú s reinkarnáciou. Ale aká je pravda?
Pôvodný Budhizmu totiž proti doktríne reinkarnácie viedol myšlienkový boj.
Princ Gótama Siddhárta, ktorý sa stal prebudeným (Budha) vlastne stál proti hinduizmu. Filozofia prvých Budhistov išla tak ďaleko v popieraní zmyslového sveta, že ho odmietli ako reálny. Hovorili že svet je Maja (ilúzia), že za touto Majou je pravý svet Nirvány. Verili tomu že ak sa dostaneme do stavu nelipnutia na zmysloch a tým i na svete, tak okúsime stav osvietenia a potom môžeme vstúpiť do Nirvány, stavu večnej blaženosti. Naše ego sa rozplynie v Ničotu a tá Ničota je údajne všetkým.
Nirvána je ale vlastná každej bytosti a osvietenie neznamená údajne nič, len pochopiť, že sme vždy v Nirváne boli a nikdy sme z nej neodišli. Ak to pochopíme, tak nahliadneme, že všetky naše životné formy boli len ilúziou. Budhizmu (pôvodnému) teda nejde ani o dokonalosť v ďalšom živote, lebo chcenie po dokonalosti pokladajú za túžbu ega, ktorú treba zničiť!
Pôvodný budhizmus teda neverí ani v dušu ktorá by sa mala vteľovať. Lebo ak za jedinú realitu pokladáme Nirvánu, tak akési oddelenie od Nirvány je ilúzia a neustále vteľovanie je zas len klam. Pôvodný Budhizmus sa totiž snaží zbaviť adepta ilúzie, stavu kedy žije v klame oddelenej existencie a prinavrátiť ho späť do Nirvány. Pôvodný budhizmus skôr verí na znovuzrodzovanie, nie na reinkarnáciu. Teda nie v to, žeby sa nejaká duša znova vtelila, ale že človek umrie, jeho telo a iné časti sa rozložia a znova sa inde a inokedy „dajú dohromady" Keď sa údajne pýtali Budhu na to či človek je v ďalšom živote ten istý, alebo už iný, čím sa chceli pýtať na kontinuitu, Budha odpovedal otázkou: „ Zapálite sviečku, zhasíte ju a znova zapálite. Je ten druhý plameň ten istý, alebo už iný?" Odpoveď mala byť že „ten istý a zároveň iný." Čím sa chcelo povedať že ďalší život môžeme na jednej strane chápať tak že ho žijeme my sami, že je tam kontinuita, ale na strane druhej zároveň je to predsa len ilúzia že je tomu tak.
A z toho dôvodu aká je pravda o Budhizme je nezmyslom ak niekto tvrdí že Ježiša niektorí vidia ako reinkarnovaného Budhu. Lebo táto myšlienka sa prieči samej podstate Budhizmu. Totiž Budha by nebol Budhom keby sa ešte niekam inkarnoval. Budha hlása vyslobodenie sa z kolobehu životov a pôvodne reinkarnáciu nepokladá za reálny fakt!
Niekto teraz namietne že čo Tibetský budhizmus, čo dalajláma, veď ten je predsa vtelenie Budhu!
Tibetský budhizmus vznikol v 10. storočí a od pôvodného už mal hodne ďaleko a na ňom doteraz vidno ako sa drží prvkov ľudových kultov, a pod. Tibetský budhizmus a aj iné vetvy boli silne ovplyvnené teóriou bodhisatwy, ktorá je oveľa mladšieho dáta a hovorí sa že mladší budhizmus bol dokonca ovplyvnený kresťanstvom, a hlavne jeho prvkom obety. Prečo tak mienim?
V storočiach po Kristovi niektorí učenci Budhizmu uvažovali o Nirváne a prišli na to že ak sa človek sám pokúša o Nirvánu, o sebaspásu, že je to sebecké. Budhizmus, ktorý predsa hlásal nelipnutie, vzdanie sa ega, si ho má v subtílnej forme udržiavať ďalej tým že by sa človek mal pokúšať o sebaspásu, o vlastné vyvanutie do Nirvány a nechať trpiaci svet za sebou? Ako to že sme si nevšimli takúto subtílne ale o to škodlivejšie zlo v náuke? Asi takto uvažovali. A potom si zrejme povedali:
- Budha rozvíjal súcit k všetkým živým bytostiam, a teda súcitné by bola nevstúpiť po osvietení do Nirvány, ale vrátiť sa späť a pomôcť ľudstvu nájsť tiež Nirvánu. Ten kto by tak urobil je Bodhisatwa a sám vsúpi do Nirvány až posledný, až po poslednej živej bytosti. Kým sa tak stane, sa znova a znova reinkarnuje, aby pomáhal. A z toho dôvodu je teda možné že v Tibete majú Dalajlámu za Budhu, aj keď u Budhu nie je možné aby sa znovuvtelil. Tibetský Budhizmus nie je teda Budhizmus v pravom slova zmysle a vidno že teória bodhisatwu silne pripomína kresťanské princípy.
ZÁVER
Mýtus o tom že reinkarnácia má pôvod na východe a len na východe a že (pôvodní) Budhisti veria v reinkarnáciu sa pod ťarchou faktov rozplýva ako vymyslený príbeh.
Lebo predsa strojcami Brahmanizmu boli bieli Árijci a Budhizmus začal reinkarnáciu hlbšie „inplantovať" do svojho učenia podivuhodne súbežne so šírením kresťanstva.
Prv to bola teória obetujúceho sa Bodhisatwy, potom prijatie reinkarnácie ako faktu, aby predsa tento Bodhisatwa - spasiteľ mohol byť vždy na Zemi nápomocný „nevediacim".
