Ďalší nemecký mysliteľ Johann Gottlieb Herder prorokuje Slovanom veľkú budúcnosť. Goethe zas tvrdil že Nemci sú preto tak tvorivý národ, lebo majú v sebe aj trocha Slovanskej krvi. (Zrejme myslel hlavne Lužickým Srbov na východe).
Oswald Spengler videl v Rusku ešte nenarodenú kultúru budúcnosti ktorá vystrieda "faustovskú" kultúru Západu. A práve myšlienky Nemeckých mysliteľov ovplyvnili Štúra a ostatných slavianofilov. Ale v čom je skrytá podstata Slovanstva?
Súčasná anglosaská kultúra priviedla ľudstvo k zrodu individuality za cenu takmer úplnej straty súvislosti človeka s duchovným svetom. Tento vývoj bol potrebný, ale len po istú mieru, lebo žiaden vývoj v spoločnosti totiž nepokračuje donekonečna z jedného impulzu.
Budúce poslanie Slovanov môžme tušiť zo síl ukrytých v hlbinách slovanskej duše, ktoré sú zatiaľ len potenciálne. Povaha a budúcnosť budúcej kultúry sa dá vidieť v každom výtvore. Napr. žáner sci-fi plní pri poznávaní národných charakterov rovnakú úlohu ako Rorschachov test v psychológii a tak v dielach západných autorov je strach z kolonizovania Zeme, vojny civilizácií, kým napr. u Ruských ako je napr. Stanislav Lem vidno nádej.
Darwinova biológia je napríklad len projekciou spoločensko-ekonomických vzťahov v Anglicku začiatkom 19. stor. na prírodu, na tajomstvo života. Darwin ako anglosas videl v prírode konkurenčný boj. Ale od žien, alebo z východu pochádzajú iné koncepcie (Margulisová, Koropotkin), podľa ktorých evolúcia postupuje naopak vďaka spolupráci. Príroda poskytuje totiž nemenej dôkazov aj pre opačný pohľad.
Vzťah k utrpeniu v amerikanizme a u Slovanov je priam antagonistický. U Američana je utrpenie niečo, čo nemá právo na existenciu a túto myšlienku vidno napr. u Mulforda. Naopak u Dostojevského má utrpenie zmysel. Celé ľudstvo je choré a táto choroba vyúsťuje do krízy u určitých jednotlivcov. Každý kto trpí, trpí za všetkých. A naopak za nešťastie jedného nesú vinu mnohí. Slobodné prijatie utrpenia približuje človeka k Bohu., očisťuje ho a povznáša.
Slovania majú raz objaviť a uviesť v prax tajomstvo, že ľudská osoba je kenotická - schopná milovať až k sebaobetovaniu. Rovnako ako u anglosasov je nosnou silou sebapresadenie indivídua, je u Slovanov sabazaprenie pre spoločenstvo. Najväčšou latentnou mocou Slovanov je ich obetná sila.
Slovanské vedomie že všetci sú zodpovední za všetkých je opakom individualizmu. Solovjov a Florentskij tvrdili že oddelenosť a nejednota je definíciou zla. Orieškom ktorý majú rozlúsknuť Slovania je otázka: "Ako byť organizovaný v spoločnosti a nezmenšiť pritom dôstojnosť jednotlivca?" To je možné len na základe lásky.
Ako organizovať spoločnosť bez násilia? Odpoveď Slovanských mysliteľov smeruje dovnútra: výchovou vedomia a svedomia, mravným sebazdokonaľovaním človeka. Štát je skôr dôsledkom mravných pomerov ako byrokratických predpisov a nariadení.
Ruská idea "sobornosti" ktorú predložili slavjanofili je vlastne ideálom spoločenstva spojeného čiste láskou v úplnej slobode ktorá nepotrebuje žiadnu záruku ani autoriu. Je víziou spoločnosti na úrovni duchovného Ja, kde je morálny prvok zvnútornený u každého člena.
Slovania zápasia o úplne iný druh slobody ako Západ. O vnútornú, nie vonkajšiu. Skutočná sloboda spočíva v slobode od otroctva svojím vášniam, nie v možnosti tieto vášne uspokojiť. Špecifikom Slovanov bude "morálna technológia". Pri uplatňovaní morálnej technológie nebudú tak veľké náklady napr. na lieky, pretože chorôb bude menej v dôsledku zníženia tých ktoré vznikli v dôsledku nemorálneho spôsobu života, v dôsledku nestriedmosti.
Slovania nikdy nedobehnú Západ v technike, v pretváraní vonkajšieho sveta. To majú už vopred prehnaté, a zbytočne vyčerpávajú svoje sily na kopírovanie Západu. Všetko čo prevezme kultúra od inej a nie je k tomu uspôsobená, sa stane karikatúrou a obráti sa to na zlé. Podobne sa to stalo s ideológiou Nemeckého Žida Marxa. Ale ani cárstvo nebolo pre Ruskú mentalitu, s tým predsa prišli Germáni Rurikovci. Osud nebude nikdy priať Slovanom ak sa vydajú cestou anglosasov.
Dnes sa kritizuje Rusko, ale veď predsa technicky zaostávajú všetci Slovania! A pritom Rusko má toľko nositeľov Nobelových cien a skvelých vedcov. Prečo je tomu tak? Možno ak by Rusi a Slovania celkove pochopili svoju cestu, a rozvíjali svoje duševno-duchovné predpoklady, tak by aj tá technika zlyhala menej, lebo vedomie povinnosti by bolo zrelšie. Miesto obetovania života morálke sa obetujeme pre matériu a tak nakoniec aj obetujeme vlastné životy a to úplne zbytočne ...
Slovania sú stavaní tak aby rozvíjali svoje vnútro, nie to čo je vonku, resp. vonkajší svet pretvorí úspešne Slovan až vtedy, ak si pretvorí, zduchovní a zmravní svoje vnútro, svoju dušu. Západ sa o dušu nestará, tam stačí formálna etika a zdvôrilosť za peniaze, pričom vnútro sa s tým nestotožňuje. Slovan však sa nerád pretvaruje, radšej sa usmieva vtedy keď to vnútorne aj cíti, nechce byť pokrytec. Ale trh nás núti byť pokrytcami, peniaze nás ničia ...
Konečne by sme sa mali prebudiť a nájsť sa. Nie sme slepou uličkou dejín spoločnosti, práve naopak sme zárodkom niečoho nového čo sa rysuje v budúcnosti ...
časť textu čerpaná z knihy Angelógie dějin 1. - Emil Páleš
