Čo robí civilizáciu, alebo určitú ľudskú kultúru úspešnou? Je tam veľa faktorov, ale ja si teraz budem všímať zvlášť jeden.
Všimnime si, že úspešné civilizácie nevznikajú tam, kde je dosť potravy a kde sú priaznivé podnebné podmienky, ale je to práve naopak. Chlad nútil človeka vyrábať si odev, nedostatok potravy viedol k rôznym vynálezom a technológiám. No k tomu nedochádzalo nejako automaticky, ale bola potrebná vôľa človeka, jeho postoj k problémom. Je dôležité, ako sa človek postaví k problémom. Či činorodo, alebo len pasívne a bude hľadať také miesto pod slnkom, kde mu "pečené holuby budú do úst z neba padať".
Britský historik Arnold Toynbee: " Civilizácie nevznikajú následkom priaznivých geografických podmienok, ale naopak: vďaka tvorivej reakcii menšiny jednotlivcov na veľmi obtiažnu situáciu."
Attika - Hellada Hellady bola suchou, neúrodnou zemou na rozdiel od Boiótie. A helénska kultúra vznikla práve v Attike, pričom slovo Boióťan zostalo synonymom hrubej sedliackej, nekultivovanje povahy. Podobný príklad je Rím a Capua.
V Číne sa zrodila kultúra v tvrdších podmienkach na severe, pri Žltej rieke, zatiaľ čo priaznivejšie prostredie juhu zostalo kultúrne neplodné.
Fénicka kultúra sa zrodila na nehostinnom pásu pobrežia. Tak ako ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom handicapovaní, vyvinú nejaký iný druh schopnosti. A tak Feničania rozvinuli moreplavbu, lebo ich mestá boli na strmých skalách kde komunikácia prebiehala často len takto po mori.
Toynbee: "Uistili sme sa, že ľahké životné podmienky sú kultúre nepriateľské."
Národy v severnej Afrike reagovali na vysychanie Sahary dvoma spôsobmi: niektoré zmenou spôsobu života, iné len zmenou polohy, sťahovaním sa za priaznivejšími podmienkami. Tí, ktorí si zvolili ťažší lós, sa stalo predchodcami úspešnej Egyptskej civilizácie.
Osud kultúr závisí na tom, či a ako odpovedajú na výzvy a úlohy pred ktorými sú postavené. Tieto odpovede pochádzajú od tvorivých jednotlivcov, ktorých výzva problému podnieti k tomu, aby našli originálny objav.
Podľa Toynbeeho civilizácia nemôže zahynúť, pokiaľ je iskra tvorivej sily v nás živá, pokiaľ sa účastnime tej milosti roznietiť v sebe tento plameň .
Je normálne a žiadúce, aby sa kultúry navzájom ovplyvňovali, aby sa Slovák išiel niečomu naučiť a potom sa vrátil domov. Ale reči o zlom Slovensku a dobrej víle Západu mi prídu ako reči slabocha, požívačného a nezodpovedného človeka.
Veď všetok ten úspech Západu pochádza len zo snahy obyvateľ ktorí tam žijú a aj im bolo ťažko kedysi, keď s vlastnou iniciatívou len začínali. Lenže ono tí ľudia tam azda cítia aj nejakú zodpovednosť za krajinu kde sa narodili. Nepovedia že. "je tu zle, idem inde ...". Nie, ale snažia sa sami o to, aby bolo v ich krajine lepšie. A možno aj začínajú sami od seba ....
Nemecko po II. sv. vojne bolo na "mraky zbombardované". A Nemci sa na nohy postavili. Neutekali, pracovali na svojom "Vaterland"... Keby tam žili Slováci, do roka je Nemecko púšť, lebo by sa všetci vysťahovali do hotového povedzme v USA ....
Z tých, ktorí hovoria o tom, ako je na Slovensku zle cítiť to, že chcú dať najavo svoju vyzretosť, to že sú na istej výške a dištancujú sa od tých nižších od nich. Oni sú mozgy a inteligenti ... Ale otázka potom je, prečo tá inteligencia nemá inteligenciu k tomu, aby pochopila, že inteligencia má viesť ... Potom mám názor, že títo ľudia sú práve naopak neinteligentní a vôbec nepochopili zmysel života.
Vysoko inteligentný človek s vysokým IQ a EQ sa určite vyžíva v tom, ako pozdvihuje krajinu, ktorá je zaostalá. Ak to nerobí a chce odísť, je jednoducho podpriemerným človekom, ktorého túžbou je len prežívať v naplnení základných pudov.
A tak vyzývam ľudí k tomu, aby si uvedomili vôbec zmysel svojho života. Buď budete tvoriví a zúčastnite s a premeny nízkeho na vysoké, alebo to vzdáte a jednoducho len zameníte chliev ...
