Evolúcia vo svetle ducha I.

Evolúcia je zaujímavá teória. Hneď človeka zaujme tým že sa život vyvíja od jednoduchého k zložitému. Veríme tomu, lebo všetko v našich životoch sa tak deje. Akurát je záhada prečo slepý vývoj si našiel práve takúto logiku. Prečo napríklad nejde zložité zjednodušovať? Ale nie o tom sa chcem baviť. Ja si skôr všímam čas kedy sa čo udialo. A vidím, že aj objavovanie sa druhov má svoje pravidlá ktoré náhodu úplne vylučujú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (56)

stručný prehľad vývoja života podľa vedy

3,8 mld - vznikol v bezkyslíkovom prostredí prvý život na Zemi — bezjadrové jednobunkové organizmy.

1,5 mld - prvé eukaryotické organizmy, ktorých bunky majú jadro oddelené od cytoplazmy membránou.

900 mil - na viacerých miestach Zeme sa objavili kremité ihlice. Trocha Mladšie sú pŕhlivce a medúzy.

­­­­­­Všetky tieto organizmy prežili s určitými obmenami vo svojich druhoch až doteraz a veda o medzičlánkoch medzi nimi nehovorí nič, resp. nič nenachádza.

Kambrium 600 mil. – objavili sa článkonožce, kôrovce.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kôrovce sú tu dodnes, i keď mnohé druhy článkonožcov vyhynuli. Napr. trilobity, graptolity a ramenonožce. Medzičlánky medzi životom predtým sú možno zdokladované, ale je zaujímavé že všetky vyhynuli ...

Silúr 444 mil. - V moriach sa vyvinuli prvé morské šťúry pavúkovce (Arachnida), ktoré patrili k podkmeňu klepietkavce (Chelicerata). Objavujú sa prvé čeľustnaté ryby. K nim patrili jednak panciernaté ryby plakodermy, neskôr pribudli tŕňoplutvé ryby acanthodi a koncom silúru aj kostnaté ryby.

O medzičlánkoch nechám hovoriť vedcov ktorí sa teraz prejavili ako špekulanti: „Je pravdepodobné, že tieto sa vyvíjali na horných tokoch riek, pretože dané oblasti boli intenzívne erodované, čím sa vysvetľuje nedostatok nálezov postupného evolučného prechodu z primitívnejších foriem rýb.“ Druhy ktoré prežili máme tu dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Karbón 340 mil. – v neskoršom karbóne sa objavujú plazy. Aj keď tu zaznamenávame aj rozšírenie hmyzu.

nikdy sa nenašiel had s plutvami ako suchozemec ako medzičlánok. Jašterice a hady zostali dodnes a ak údajný medzičlánok medzi rybou a hadom aj jestvoval, vyhynul.

Jura 200 mil. – na konci Jury sa objavili vtáky vyvinuté z plazov.

dôkazným medzičlánkom by mal byť vyhynutý vták archaeopteryx. Vtáky ako vidíme jestvujú podnes. Veda nevie podať presvedčivé vysvetlenie procesu „vzlietnutia dinosaura.“ Nikdy to nedokázala.

Krieda 100 mil. – objavujú sa prvé cicavce so srsťou podobnou myšiam. Aj ich veľkosť sa podobala dnešným myšiam. Objavil sa netopier.

SkryťVypnúť reklamu

Medzičlánky nedoložené. Netopier nemôže byť medzičlánkom medzi vtákmi a cicavcami lebo jeho vývoj bol iný ako u vtákov. Krídla vznikli – na rozdiel od vtákov – predĺžením kostí ručnej časti, najmä článkov prstov zápästia.

Eocén 55 mil. – rozvoj cicavcov, prakopytníci, pätoprstí predkovia koní, prasiat, tapýrov.

Cicavce sa mali vy vyvinúť z plazov. Dinosaury z Jury vyhynuli, nevie sa konkrétne z akého druhu sa vyvinuli. Len jeden druh dinosaura „so psími zubami“ určujú ako predchodcu cicavcov. Ak medzičlánky boli, vyhynuli, jedine už to čo sa vtedy objavilo vo väčšom počte ostalo trocha zmenené dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Oligocén 30 mil. – evolúcia cicavcov, výskyť rohov, parožia premeny prstov na kopytá.

je to len prispôsobenie sa už vzniknutých druhov podmienkam. Hoci vznik parožia doteraz nie je spoľahlivo vysvetlený, keďže je známe že rohy a parožie je viac bremeno ako pomoc pri hľadaní potravy.

Pliocén 30 mil. – prvé primáty, údajní hominidi.

ich vznik z cicavcov oligocénu je nejasný a kontroverzný. Medzičlánkov je málo. Doteraz prežili opice .

Pleistocén 2 mil. – objavil sa moderný človek.

Žijúca bytosť na hranici medzi zvieraťom a človekom okrem teórii rasizmu nejestvuje.

Zdrojov pre to čo som uviedol je veľa a vykazujú odchýlky, teda určite v dátumoch som nevyhovel každému a tiež doby som zostručnil, napokon zdroje ich uvádzajú tiež rôzne. Ide však o podstatu. Ak si všimnete, že čo sa kedy objavuje, nie je v tom chaotická následnosť ktorá by plynula z náhody. Teda pri náhode by bol rozdiel premeny jedného druhu na iný medzi jednotlivými druhmi oveľa rozdielnejší v dĺžke času, ako to reálne vidno, ako sa to podľa vedcov stalo. Jednotlivé druhy sa však objavujú tak rytmicky, až za tým tušíme pravidlo. Pravidlo ktoré sa podobá na starú náuku o etapách vzniku života na Zemi.

Tu je ilustrácia tejto myšlienky:

Dvanásť cherubov a vývoj života:

Obrázok blogu

Podľa zoroastrijskej tradície sa svet vyvíja v dvanástich etapách inšpirovaných dvanástimi cherubínmi (znameniami) Zverokruh obsahuje dvanásť princípov, ktoré sa postupne prejavili v evolúcii Zeme a živej prírody.

Ateisti, volali ste po alternatíve k vašej evolúcii, tá je už pár tisíc rokov známa!

obrázok: kniha - Emil Páleš, Sedem archanjelov

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

INESS

INESS

108 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

142 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

104 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

317 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu