Začnem pár myšlienkami známych ľudí:
Descartes: Ideu Boha alebo najvyššieho dokonalého bytia som našiel v sebe s rovnakou istotou ako ideu nejakého tvaru alebo čísla.
Ľudskú vieru môžeme chápať ako súhlas rozumu na základe svedectva. Môže byť pravým poznaním, cnosťou i darom. Nespočíva iba na vzdelaní, vedomostiach, mravnosti či spravodlivosti. Nie je však ani len prejavom vrúcnych citov alebo súkromných intuícií. "Viera je skutkom rozumu poháňaného vôľou" (T. Akvinský).
"Idea Boha a idea mravného poriadku je nedeliteľnou súčasťou podstaty ľudskej duše" (C. Jung). Trvalým záznamom viery v Boha je kniha kníh - Biblia i celé ďalšie dejiny
Vedu môžeme chápať ako osobnú ľudskú aktivitu, ktorá nekodifikovateľnými postupmi vytvára falzifikovateľné hypotézy prispievajúce k predpovedaniu budúcich stavov a špecifickej jednote videnia reality. (A. Einstein).
P. Sabatier: "Prírodné vedy a náboženstvo môžu proti sebe stavať len ľudia, ktorí sa málo vyznajú v prírodných vedách i v teológii."
*
Matematika je nápomocná pri predpovedaní tušených reálií. Vzorce prv myslené boli časom overované ako správne. Je to i prípad teórie relativity.
Zdá sa, že teoretizovať môžeme o čokoľvek, môžeme budovať schémy a teórie ... A potom neskôr niekto povie že tá a lebo tá teória sa mu v praxi potvrdila.
Dáme ruku do ohňa za to že Big bang sa udial ako sa udial? overíme si to niekedy? Dá sa veriť vedcom, ich výpočtom vyvodeným z vesmírnych realít, ale .... sú to predsa len abstrakcie ....
Ja si abstrakciu predstavujem ako zobrazenie reality, ako mapu a nie územie.
Keď sa pozrieme na svet očami vedy, všetko sú to len čísla. Všetko je energia o rozdielnej frekvencii. Ak sa teraz dívate do monitora, vidíte farby ktoré sú dôsledkom rôznych vlnových dĺžok . Iná frekvencia – iná farba. Tak málo ....
Keď človek na to všetko myslí, zíde mu na um možno aj myšlienka či my sami, náš svet nie je len premietaním filmu niekým kto je za múrom Big bangu. Ak premietačku vypne, zmizneme. Ak povolí sila ktorá robí atóm atómom, a zrazu sa unaví tá moc ktorá robí z energie hmotu – zrazu nebudeme .... A vyzerá to tak že tento hmotný svet až tak hmotný nie je. Ak by ste išli do hĺbky poznatkov o hmote, do kvantovej fyziky, možno by vás napadlo že celý svet je vlastne tak krehký, tak blízky skôr snu ako reálií ....
Matematika však to je široký pojem. Albert Einstein raz povedal že sa nedal na matematiku preto lebo má veľa smerov. Hovoril že bol by ako hladný somár ktorý nevie z ktorej kopky sena má práve žrať. A podobná je aj logika. Matematika a logika by boli nanič ak by tu nebol skutočný svet. Lenže čo ak sa matematika a logika s reálnym svetom chcú stotožňovať?
Niekto vedecky dokáže evolúciu života založenú na náhode, aj keď to ilustruje že je to vlastne prispôsobenie sa podmienkam + prirodzený výber. Ukáže taký pomer faktov až sa to zdá byť reálne. Iný nájde v prírode rytmus, synchronicitu a taktiež oprávnene by mal byť jeho pohľad pravdivý, lenže nie je len preto lebo dôvody tohto nazerania sa nepáčia tým ktorí majú iné vzorce. A keďže dnes je Pravda odhlasovaná väčšinou, vzorce pravdivé sú vzorce v ktoré veria ľudia s určitou vierou v ich pravdivosť.
Iní podajú matematické dôkazy o pôsobení iných ako hmotných entít a sú náhle neuznaní či uznaní za klamárov. Čo je však v spisoch tých ktorí hovoria o pôsobení anjelov na stvorenie lživé?
V ďalšej časti podám dôvody pre prijatie skutočnosti pôsobenia duchovna na hmotu. Hlavne preto sa o to snažím, lebo viem že prístup bol prísne vedecký. Ale oponentúre sa okvrvil možno mozog pri slove „anjel“, a preto nepríčetne a iracionálne odmieta racionálne dôvody.
