Vyrážame štvrtok o 9:00 hod. Prvou našou zastávkou sú dva stavebné úseky rýchlostnej cesty R1, ktoré spoja Nitru s Banskou Bystricou. Spojenie bude bezpečnejšie a odľahčí sa aj tzv. cesta smrti medzi Nitrou a Zlatými Moravcami. S otvorenými ústami obdivujeme pokrok stavebných inžinierov a dnešných stavebných technológií.
Ďalšia zastávka je obedová. Stojíme na Donovaloch, celá výprava sa rýchlo naobeduje v rýchloobslužnom bufete. Vyhrávajú vyprážané špeciality, hranolky, syr, oštiepok alebo parenica. Počasie sa trocha zhoršuje, hrmí a blízka sa, a my len dúfame, že Liptov nás privíta slnečnejším počasím.
Liptov nesklamal. Vystupujeme na brehu Liptovskej Mary a vydávame sa miernym kopcom k vrcholu Havránok.
Toto miesto je významná archeologická lokalita. Jedná sa o významné nálezisko sídliska z mladšej doby železnej z obdobia 300-100 r. pred n. l., ktoré obývali tajomní Kelti. V krátkosti sa oboznamujeme s históriou Keltov na Slovensku, ktorá je nám názorne predostretá aj prostredníctvom rekonštrukcií keltských obydlí.
Po ďalšom výstupe nad zrekonštruovanú keltskú osadu sa vynárajú aj ďalšie stavby, ako laténska hradba a brána, stredoveká obranná priekopa, most, dláždené nádvorie a suterén drevenej obytnej veže.
Počasie sa však opäť mierne pokazí, prekvapuje nás letná búrka. Areál Múzea liptovskej dediny v Pribyline prebehneme medzi kvapkami dažďa, čo však nepokazí očarujúci dojem z historickej ľudovej architektúry.
Stihne sa vyčasiť, dážď ustáva, no medzitým na hory padá súmrak a my sa presúvame na miesto nášho večerného odpočinku, respektívne miesta, kde sa mala uskutočniť zábavná zložka našej exkurzie. Tým miestom je Žiarska dolina. Prichádzame do rekreačného zariadenia Baranec, ležiaceho v tichom horskom prostredí, pod západným hrebeňom vrchu Baranec. Noc je až do rána mladá, väčšina účastníkov zájazdu sa drží hesla: „Spať sme mohli aj doma".
Ráno dojedáme večerný guláš a o 8:00h z tohto prekrásneho miesta odchádzame k jednej z mála ľadových jaskýň na Slovensku, nachádzajúcej sa v Demänovskej doline.
Už o 9:00h vstupujeme do jej chladných, ľadových útrob. Po nádhernej prehliadke, si ešte vyskúšame úplnú podzemnú temnotu a potom zdolávame infarktové schody smerujúce k východu.
Po tomto prírodnom mystickom mieste si doprajeme aj výtvor ľudskej duchovnej kultúry. Navštevujeme drevený artikulárny evanjelický kostol za obcou Svätý kríž. Táto sakrálna pamiatka patrí medzi najväčšie drevené kostoly v Európe. Bol tu prenesený počas výstavby Liptovskej Mary zo zatopenej obce Paludza. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m a vraj sa do neho vmestí až okolo 6000 návštevníkov.
Sprievod nám robia dve milé staršie farníčky, ktoré nám však tú nádheru nedovolia fotografovať. Aj napriek ich zákazu urobím dve fotky interiéru.
Čo by sme to boli za dolniakov, keby sme u našich severných príbuzných nevyskúšali aj nejakú tú lanovku. Kocháme sa panorámou z kabínky lanovky smerujúcej na Malinô Brdo.
Na Vlkolínskych lúkach si dáme malú prestávku a na malom salaši sa s veľkou chuťou zahryzávame do ovčej hrudky syra.
Potom dávame zbohom vlneným ovečkám a postupujeme do živého skanzenu Vlkolínec.
Tu sa naša poznávacia púť končí. Pod dedinou nastupujeme do autobusu a nechávame sa unavení viezť až k nám do krajov rovín. Na ceste sme strávili necelé dva dni, ktoré nám však pripadali ako krásny a naplno prežitý týždeň.
