Jej prívrženci sa zaoberajú hospodárskymi a sociálnymi dejinami, minulosťou každodennosti, historickou geografiou, vplyvom životného prostredia na človeka, ale aj dejinami konkrétnych hmotných a duchovných prameňov ľudstva, ďalej dejinami inštitúcií, hudby, stolovania alebo športu. Ani v mojej knižnici nechýbajú knihy, ktoré vznikli práve na tomto a podobných princípoch, a sú tak dejinami všetkého možného. Od dejín ženy, krásy, cez dejiny detstva, trestu smrti či prostitúcie, až po dejiny medicíny alebo takého kúpeľníctva na Slovensku. Do mozaiky týchto špecifických dejín zapadá aj nedávno v slovenskom preklade vydaná kniha Dejiny behania, ktorej autorom je nórsky etnológ Thor Gotaas.
Behanie síce už v súčasnosti možno nie je práve prejavom každodennosti, teda aspoň nie v modernom globalizovanom svete. Kým v našich podmienkach je to skôr prejav určitého životného štýlu alebo často medailami oceňovaná športová disciplína, v krajinách tretieho sveta, alebo v kultúrach prírodných národov, môže mať tento prirodzený druh ľudského pohybu, stále existenciálny význam. Napriek tomu majú moderné a prírodné behanie spoločný prapôvod. V určitých konkrétnych prípadoch sa dá dokonca nájsť množstvo spoločných tradícií aj s antikou, stredovekom alebo prechodovými rituálmi tradičných kultúr.
Thor Gotaas pripisuje behu evolučný znak, dávajúci už príslušníkom rodu Austarlopithecus dôležitú výhodu, ktorá sa podpísala aj pod evolučnú anatomickú stavbu našich tiel. Bol to vlastne jeden z prostriedkov nášho poľudštenia. V ďalších kapitolách potom autor predstavuje kompletný dejepis behania, pričom popisuje ako sa funkcia behu postupom vekov menila od pohybu, ktorým si pravekí lovci získavali potravu, cez náboženské alebo politické funkcie behania, komunikačný a varovný význam behu, až po premenu tohto dvojnohého pohybu na fenomén zábavy, hry alebo vrcholového športu.
V prvej tretine knihy sa nórsky etnológ venuje starovekým a antickým funkciám a významom behania. Poukazuje na fakt, že často išlo o prirodzenú súčasť náboženských rituálov, vojenskej taktiky starovekých bojovníkov, ale aj o prostriedok odovzdávania informácií na dlhé vzdialenosti a v antike dokonca výnimočná schopnosť, pripisovaná hrdinom. Vo všetkých starovekých kultúrach boli okrem toho behu prisudzované aj liečivé a často až meditačné účinky. Schopnosť behať na dlhšie trate a tým aj dobrú fyzickú kondíciu autor pripisuje nielen antickým olympionikom, ale aj Buddhovi alebo aj šíriteľovi Ježišovho učenia, svätému Pavlovi, ktorý strávil až dvanásť rokov cestovaním po Malej Ázii, starovekom Grécku a Macedónii.
Až na ranokresťanské a ranostredoveké obdobie, keď sa pestovanie telesnej kultúry, kult ľudského tela, stali hriešnym odpútaním sa človeka od myšlienok na Boha, bol beh príznačným civilizačným fenoménom aj európskych dejín. Autor predstavuje európske dejiny behania od ich znovuzrodenia v čase renesancie až po vznik moderného športu a atletiky, ako sofistikovanej športovej a vedeckej disciplíny. Nielen fundamentálnych fanúšikov tohto športu potešia mnohé zaujímavé informácie o veľkých menách z dejín atletiky, ktoré prepisovali rekordy. Mimochodom podľa autora sa o bežecké rekordy začali športovci a aj ich fanúšikovia zaujímať pomerne nedávno. Prvé oficiálne ľahkoatletické rekordy boli zaznamenané iba v roku 1864 počas stretnutia medzi dvoma univerzitnými tímami z Oxfordu a Cambridgu, pričom slovo „rekord" sa začalo prakticky používať až v roku 1884.
Autor v hutnom knižnom texte miestami vybočuje z chronologickej kontinuity, aby čitateľovi predstavil aj dejiny bežeckých kultúr u etník, ktoré možno nedosiahli vysokú civilizačnú emancipáciu, no napriek tomu sa do dejín behania zapísali veľkými písmenami. Opisuje bežecké iniciačné obrady severoamerických Indiánov z kmeňa Hopi alebo Navaho, vyzdvihuje vytrvalosť apačských bojovníckych oddielov pod vedením slávneho Geronima, ktoré mali vraj denný bežecký dosah v nerovnom teréne až 120 kilometrov. Samostatnú kapitolu dostali v knihe aj asi najslávnejší indiánski bežci Tarahumarovia, ktorí sú ústrednou témou aj inej svetoznámej knihy o behaní, s názvom Stvorení pre beh.
Rozprávanie knihy sa tak vinie od pradávnych čias až po súčasné masové behanie. Hovorí o mezopotámskom kráľovi žijúcom pred štyrmi tisícmi rokov, ktorý dokázal prebehnúť stovky kilometrov, Vikingoch pretekajúcich sa so zvieratami, behajúcich nudistoch, tibetských skákajúcich mníchoch, bežcoch behajúcich pospiatky, inkských profesionálnych bežcoch, atlétoch zo škótskej vysočiny, prvých atlétoch - profesionáloch, ultramaratóncoch, afrických vytrvalostných bežcoch, ale trebárs aj o Emilovi Zátopkovi a podivnostiach behania v komunistickom bloku.
Presne v zmysle koncepcie školy Annales, kniha Dejiny behania ponúka aj množstva faktov z iných vedných disciplín, ktoré dopĺňajú mnohé autorom zozbierané kulturologické a etnologické informácie z dejín celého bežeckého sveta. Tak sa čitateľ dozvie množstvo informácií aj z religionistiky, psychológie, dejín merania dĺžok a času, olympijského medzinárodného hnutia, medicíny alebo gastronómie. Kniha môže motivovať čitateľa k behaniu, ale zároveň je dobrým spoločníkom aj počas lehnenia na gauči.
Thor Gotaas: Dejiny behania, Vydavateľstvo: Premedia, 2013, Preklad: Zuzana Demjánová
zdroj foto:
http://www.bbc.co.uk/history/ancient/greeks/greek_olympics_gallery_03.shtml
http://www.menshealth.com.sg/mh-runners/secrets-tarahumara-runners
http://www.mamamikesblog.com/2012/08/go-kenya-go/
