Rozkrútim otáčací stojan so šortkami a tu mi v jednom momente padne zrak na drôtený kôš, plný cdéčiek s nápisom ZĽAVA. Okamžite som stratil potrebnú sústredenosť. Zanechávam manželku a výber zvrškov, a uberám sa nenápadným, pomalým krokom k práve objavenému lákadlu. Prekonávam ešte pár vešiakov a po pár záberoch v mori šatstva som na mieste.
Načriem oboma rukami do kopy plastových obalov a pred očami sa mi vynárajú výpredajové hudobné tituly. Mám, blbosť, odpad,.... a zrazu mi zrak padne na cdéčko s mojou obľúbenou kapelou. Čítam radšej ešte raz D e p e ch e M o d e, Sounds Of The Universe. To nie je možné! Rok od vydania sa ocitá moja zbožňovaná kapela vo výpredaji? Svet sa musel asi naozaj zblázniť! Ešte väčší šok zažívam, keď vidím, ako sa idoly mojej mladosti váľajú v tom koši s hviezdičkami slovenských televíznych speváckych súťaží. Ten pohľad je naozaj zraňujúci viac, ako to, že dnes sa už aj Depeche Mode musí vypredávať.
Na druhej strane som však aj tak trocha potešený, pretože kúpu tohto albumu som doteraz, kvôli dôležitejším veciam odkladal a teraz si ho môžem kúpiť za polovičnú cenu. Chlácholím sa aj tým, že podobne skončili aj iné svetové mená popu a rocku, a že milovaný Depeche Mode v tom nie je sám a v divnej spoločnosti tzv. superstars, mu spoločnosť robí aj pár svetových velikánov populárnej hudby. Škodoradosť ma núti potmehúdsky sa usmievať aj nad cenou slovenských hviezdičiek, ktorá je výrazne nižšia ako akciová cena Sounds Of The Universe.
Zachraňujem teda zo zajatia jeden zo štyroch vypredávaných kusov s týmto názvom a v duchu sa lúčim s jednými šortkami. Svoju voľbu si idem vyžehliť ešte u mojej polovičky, ktorú som zanechal niekde v ríši handier.
