Anarchizmus však na dosiahnutie týchto cieľov odmietal používať konvenčné spôsoby a prostriedky politického boja. Anarchisti sa odmietali zúčastňovať volebného zápasu, nezakladali štandardné politické strany a spoliehali sa len na aktiváciu a silu más. Z pozície prijateľnej politickej teórie bol anarchizmus diskvalifikovaný aj vzhľadom na svoj utopický charakter. No a svoj kredit začal strácať aj po tom, ako na podporu svojich ideálov, sa niektoré anarchistické frakcie začali uchyľovať k násiliu a teroru. Asi aj preto, pojem anarchizmus vyvoláva u väčšiny odmietavý postoj a celé hnutie je obviňované iba zo snáh nastoliť v ľudskej spoločnosti neporiadok a chaos.
V skutočnosti však anarchizmus volal hlavne po najčistejšej slobode človeka a žiadal oslobodenie jednotlivca spod nadvlády vyšších autorít, akejkoľvek formy. S takýmito myšlienkami sympatizoval aj Lev Nikolajevič Tolstoj, ruský spisovateľ a filozof. Paradoxne však na rozdiel od ostatných prívržencov anarchizmu, popierajúcich existenciu Boha, bol Tolstoj hlboko veriaci človek. Aj napriek svojej viere však dokázal nájsť styčné body medzi anarchizmom a kresťanstvom, a preto sa dnes v politologickej literatúre považuje za zakladateľa tzv. náboženského alebo etického anarchizmu.
Prvým krokom k tomuto aktívnemu postoju bolo jeho zrieknutie sa šľachtického titulu. Po tomto akte sa rozhodol pre veľmi prostý život, zvýraznený aj fyzickou prácou. Tolstoj bol už v mladosti človek nepokojnej duše a dlho hľadané šťastie nenachádzal v spolupatričnosti k vyššej vrstve, v držbe moci a v majetku. Samotné vlastníctvo začal považovať za zločin a peniaze nazýval najsilnejším nástrojom štátu, využívaným na ovládanie ľudí. Aj preto odmietol svoj starý spôsob života a vzorom sa mu stal ruský mužík, prostý sedliak, ktorý aj napriek nepriazni osudu znášal svoj ťažký život, zasvätený iba ťažkej práci a viere v Boha.
Tolstoj začal žiť ako roľník a okrem striedmosti sa venoval aj manuálnej práci. Keďže podľa Tolstoja bola viera v Boha zdrojom mužíkovho vnútorného pokoja a šťastia, hlásal mravnú čistotu a volal po návrate ku prvotnému kresťanstve.
Podľa Tolstoja práve náboženstvo predstavovalo kľúč k šťastnému životu. Preto oživil v mladosti stratenú kresťanskú vieru, no premenil ju do novej podoby a zredukoval len na čistú morálku. Vzhľadom na svoj racionalizmus, jednoducho nemohol prijať myšlienky nadprirodzeného Boha. Ani Ježiša Krista nechápal ako Božieho syna, ale skôr ako akéhosi učiteľa ľudstva. Dôležitým sa pre neho stalo čisté učenie Krista a Ježiša Krista prijal iba ako historickú bytosť. Stal sa z neho skôr náboženský individualista, ktorý k spáse nepotreboval žiadnu sprostredkujúcu cirkev. Tento svoj postoj dával najavo aj verejne, a to otvorenou kritikou cirkvi ako inštitúcie, ktorá podľa Tolstoja manipulovala a ovládala ľudí. Cirkvi vyčítal aj spoluprácu so štátom, pričom poukazoval hlavne na zištné dôvody tejto spolupráce. Podľa Tolstoja sa táto symbióza štátu a cirkvi (náboženstva) neosvedčila a spôsobila len vzdialenie sa kresťanstva od človeka. Kresťanstvo a štát boli v jeho ponímaní dva nezmieriteľné protiklady. Za jeho proticirkevné názory ho ruská pravoslávna cirkev dokonca exkomunikovala z cirkevného spoločenstva.
Jeho viera v učenie Krista bola základom aj pre jeho filozofiu nenásilia, aj keď presvedčenie o nutnosti stáť na pozícii antimilitarizmu, nadobudol pravdepodobne už ako účastník Krymskej vojny, kde zažil na vlastnej koži hrôzy vojny a násilia. Podľa jeho koncepcie, ak je mier a láska podstatou náboženstva, tak potom človek nemôže páchať nič, čo by bolo proti týmto zásadám. Tolstoj dokonca od násilia ustupoval aj vtedy, ak by jeho použitie bolo jedinou možnosťou boja proti zlu. Podľa Tolstoja nie je možné bojovať proti násiliu (zlu) novým násilím (zlom).
Na základe tohto presvedčenia Tolstoj neuznával militarizmus, bol presvedčený pacifista a odmietal aj trest smrti. V politickom štáte videl organizované násilie, ale v prípadnom boji proti tomuto mocenskému organizmu odmietal použiť revolučnú formu boja, ktorú tiež považoval za prejav násilia. Na uskutočnenie zmien k lepšiemu pripúšťal iba náboženskú revolúciu, pričom volal po úplnej zmene spôsobu života, oslobodení človeka a po šírení vzdelania, ktoré malo ľudskému oslobodeniu napomáhať.
Zdroje:
FABER, Claude. Anarchizmus - Příběh revolty, Nakladatelství Levné knihy, 2006
MEŇ, A.: Ruská náboženská filozofia. Kalligram, Bratislava 2005
http://encyklopedia.sme.sk/c/1092879/tolstoj-lev-nikolajevic.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Leo_Tolstoy
zdroj foto: internet
