Zaujímavosťou však je, že podľa tohto rovnomenného animovaného seriálu vznikla aj detská knižka, ktorá už svoju premiéru mala. Hlavnými hrdinkami sú tie isté dievčatká ako v televíznom filme. Mimi je slepá a jej svet vyzerá byť čierny, alebo skôr čierno-biely. Toto si aspoň myslia všetci navôkol a z počiatku je o tom presvedčená aj Mimina nová kamarátka Líza, ktorá sa nasťahuje do Miminho domu.
Okamžite po zoznámení sa začnú ich spoločné dobrodružstvá, pri ktorých sa Líza presvedčí, že Mimin svet je omnoho farebnejší, ako si všetci myslia. Mimi totižto vníma všetko navôkol ušami, rukami, nosom a niekedy aj jazýčkom. Takto vidí všetky farby, dokonca aj sivú.
„Sivá je trochu ako škvara vŕzgajúca pod nohami alebo ako hmla pod mihalnicami alebo ako betónový múr na ceste k babičke alebo ako popol na zemiaku upečenom v pahrebe alebo ako november".
Mimi teda presne vie, ako vyzerá svet okolo nej. Má ho ohmataný, ochytaný, odpočutý, ovoňaný a ochutnaný. Vie, že žije v meste, v ktorom sú všelijaké domy. „Tehlové, kamenné, betónové. Niektoré sú hladké, iné majú zasa hrboľaté steny. Sú vysoké. Viem to, pretože vtáčiky, čo čvirikajú na strechách, počujem dosť slabo."
Skrytý pred jej zmyslami je len svet za zatvorenými dverami vlastných susedov. Práve tieto tajuplné, uzavreté a aj fantastické zákutia jej pomáha odhaľovať nová kamarátka Líza. Iba spolu majú schopnosť vidieť strašidelný zámok, textilnú savanu s froté zvieratkami alebo džungľu na susedovom balkóne. Kniha však neprináša iba dobrodružné a vtipné momenty, nosnou myšlienkou je práve posolstvo o nutnosti tolerovať všetky deti bez rozdielu. Sú to vlastne príbehy o integrácii a inakosti, v ktorých môže aj znevýhodnená Mimi zažiť všetko to, čo môže prežívať jej vidiaca kamarátka.
Z farebných a zdravotných kontrastov vzniká akýsi súlad, v ktorom sa Mimi a Líza cítia ako nájdené sestry. Keďže Mimi má len ocina a Líza zase len maminu, ľahko sa môže stať, že sa sestrami stanú aj naozaj. O tomto potenciálnom rodinno-pozitívnom smerovaní príbehu by však bolo na tomto mieste vhodné pre istotu pomlčať, veď Mimi a Líza potrebujú hlavne malých čitateľov, divákov a poslucháčov a nie moralizujúcu pozornosť á la "kauza pán Žubajík".
Katarína Kerekesová, Katarína Moláková, Alexandra Salmela: Mimi a Líza, Vydavateľstvo: Slovart, 2013
webová stránka projektu http://www.mimializa.sk/sk/
